Látka bežná vo všetkých živých organizmoch vyvoláva hlad u hibernujúcich svišťov. Azda to pomôže pochopiť obezitu a poruchy stravovania. V časopise Journal of Experimental Biology to oznámil Greg Florant z Coloradskej štátnej univerzity vo Fort Collins (USA) s kolegami. Infúzia látky AICAR (aminoimidazol karboxamid ribonukleotid) hibernujúcim americkým svišťom žltobruchým (Marmota flaviventris) im aktivovala neurologickú dráhu príjmu potravy a podnietila chuť do jedla. Táto dráha je normálne v hibernácii neaktívna. Zakladá sa na rovnováhe dvoch energetických molekúl, ATP (adenozíntrofosfát) a AMP (afenozínmonofosfát). Čím menšia je hodnota ich pomeru, tým menej energie je v bunke a o to väčšia je chuť predmetného organizmu do jedla.
Hibernujúce svište by bez tohto umelého podnetu nekonzumovali potravu. Viaceré pokusy doložili, že vtedy nezareagujú, aj keď sa priamo pred nich položia lákavé sústa. "Pokusná skupina začala prijímať potravu, lebo si zvieratá mysleli, že majú tento energetický deficit. Keď sme im prerušili infúziu s AICAR, vrátili sa k plnej hibernácii. Zjavne vnímajú hladiny energie v bunkách aj počas hibernačného obdobia," povedal Greg Florant. Členovia tímu svišťom odobrali vzorky tkaniva, na základ ktorých potom identifikovali biochemické procesy a gény aktívne počas hibernácie, ako protiklad tých, ktoré sú aktívne pri konzumácii potravy, alebo pri iných správaniach. "Keď spíte, nemôžete jesť. Objavili sme, že dráhu príjmu potravy, ktorá sa normálne počas švištej hibernácie uzatvára, azda dokážu meniť živiny v mozgu, ako mastné kyseliny. Zvieratá privádza pociťovaný pokles energetických živín (napríklad nízka hladina ATP) k záveru, že trpia nedostatkom energie, takže sa chcú nakŕmiť," doplnil Greg Florant.
Počas tohtoročného leta plánuje s kolegami zistiť, či to funguje aj opačne – či sa im podarí u pokusných zvierat zastaviť príjem potravy, aj keď nehibernujú. Zamerajú sa tiež na identifikáciu neurónov v konkrétnych oblastiach hypotalamu zvierat, ktoré sa podieľajú na konzumácii potravy. Hypotalamus patrí k hlavným riadiacim centrám mozgu – okrem iného ovláda príjem potravy, sex a reguláciu telesnej teploty. "Vieme, ktoré neuróny spúšťajú tento proces. Musíme ich len identifikovať vo svišťom mozgu a zistiť, čím sa vyznačujú príslušné svištie neuróny v porovnaní s obdobnými neurónmi potkana či iného zvieraťa, ktoré nehibernuje," uzavrel Greg Florant. Viacerí vedci a lekári nazývajú hibernujúce zvieratá, ako horské i lesné svište, medvede, ježe a lemury, "medicínskymi zázrakmi", lebo dokážu takpovediac vypnúť svoju chuť do jedla a spomaliť tempo dýchania až po hranicu, pri ktorej by iné zvieratá uhynuli. Samotné svište typicky hibernujú šesť až sedem mesiacov do roka.
Zdroj: Komuniké Colorado State University z 2.6.2010
Autor článku: TASR