Bunky z pupočníkovej krvi sú mladé, vitálne a majú nespornú výhodu, že ich odber je tak pre matku ako i pre dieťa bezbolestný a bezpečný. V súčasnosti sa využívajú na liečbu viac než 70 diagnóz, medzi ktoré patria akútne a chronické leukémie, rôzne nádory nervových tkanív, aplastické anémie či iné poruchy krvotvorby, metabolizmu či imunity. Primárnym cieľom ich liečebného použitia je obnova krvotvorby po zlyhaní kostnej drene. Vzhľadom na unikátne zloženie pupočníkovej krvi ju v rámci klinických štúdií vedci aplikujú aj na iné ochorenia. Hoci ide zatiaľ len o výskum, výsledky svedčia o jej priaznivých účinkoch na regeneráciu organizmu.
Terapia detskej mozgovej obrny
Detská mozgová obrna vzniká následkom poškodenia nezrelého mozgového tkaniva, ku ktorému dochádza buď počas tehotenstva, pôrodu, alebo v bezprostrednom období po narodení. Hoci nejde o chorobu samu osebe, prejavuje sa skôr súhrnom viacerých príznakov. Týkajú sa porúch pohyblivosti, sluchu, zraku, reči, pamäti, učenia, koordinácie a rovnováhy. Súčasná liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov, no zatiaľ u nich nedokáže dosiahnuť výrazné zlepšenie zdravotného stavu. Na americkej klinike Duke University Medical Center realizujú štúdiu, v rámci ktorej intravenózne podávajú vlastnú pupočníkovú krv deťom s detskou mozgovou obrnou. Lekári informovali, že krvotvorné kmeňové bunky majú potenciál redukovať svalovú stuhnutosť, zlepšujú pohyblivosť, ako aj rečové schopnosti detí.
Proti následkom mozgovej mŕtvice
Mŕtvica je akútne ochorenie, ktoré až v 85 % prípadov vznikne uzatvorením niektorej z mozgových tepien a následnou nedokrvenosťou mozgu a odumieraním nervových buniek. Ide o tretiu najčastejšiu príčinu úmrtia vo svete. Pritom je možné postihnuté oblasti mozgu zachrániť špeciálnou liečbou – trombolýzou, ktorá rozpustí vzniknutú krvnú zrazeninu. Má to však jeden háčik. Pacient s porážkou ju musí dostať do 3 hodín od upchatia cievy v mozgu. Hoci ide o pomerne známy fakt, pohotovosť vyhľadá len jeden pacient zo štyroch. Vedecký tím lipskej univerzity však túto dobu vďaka kmeňovým bunkám z pupočníkovej krvi predĺžil až na 3 dni. Zatiaľ len u hlodavcov a oviec. Niekoľko hodín po mŕtvici im do žily vstrekli bunky z ich vlastnej pupočníkovej krvi či kostnej drene. Ošetrené zvieratá sa na to plne zregenerovali. Neurologické následky porážky neboli už o mesiac prítomné.
Srdcové chlopne z pupočníkovej krvi
Keď prídu na svet deti s vrodenou srdcovou chybou, znamená to pre ne detstvo plné náročných operácií. V prípade poškodených chlopní ich kardiochirurgovia musia vymeniť viackrát, pretože umelé náhrady sa nedokážu prispôsobiť rastúcemu organizmu. Odborníci by preto uvítali organické chlopne, ktoré by menili veľkosť s pribúdajúcim vekom – v ideálnom prípade z takého materiálu, ktorý by nenapadol imunitný systém. V tomto smere sú jedným z favoritov dospelé kmeňové bunky z pupočníkovej krvi. Nehrozí totiž, že by ich telo mohlo odvrhnúť. Nemeckým odborníkom z Kardiochirurgickej kliniky Großhadern Univerzity Mníchov sa podarilo k tomuto cieľu výrazne priblížiť. V laboratóriu vypestovali srdcové chlopne z určitých kmeňových buniek z ľudskej pupočníkovej krvi. Biologické náhrady vykonávali svoju činnosť a zvládli aj tlakové zaťaženie. V ďalšom kroku sa teda výskumníci podujali na štúdiu na väčších zvieratách, konkrétne na ovciach, ktorým transplantujú vypestované chlopne z ich vlastnej pupočníkovej krvi. Momentálne sledujú, či budú rásť spolu s ostatnými tkanivami. Keď sa odvážny predpoklad potvrdí, mohli by prví malí pacienti z novinky profitovať približne už o 4 roky. Keďže lekári dokážu vrodené srdcové chyby diagnostikovať už počas tehotenstva ultrazvukom, odborníci by tak mohli odobrať pupočníkovú krv novorodenca hneď pri narodení a použiť ju na vytvorenie umelej chlopne.
Bunky na cukrovku 1. typu
Diabetes mellitus I. typu, u detí nazývaný aj ako tzv. juvenilná cukrovka, je autoimunitné ochorenie, charakterizované poškodením beta buniek pankreasu. Výsledkom tohto procesu je celoživotná závislosť od podávaného inzulínu. Zatiaľ ide o jedinú účinnú terapiu, keďže transplantácia pankreasu alebo jeho samotných ostrovčekov s endokrinnými bunkami nepriniesla želaný efekt. K zlepšeniu prognózy ochorenia výrazne neprispel ani vývoj liečiv ovplyvňujúcich imunitu. Preto sa pozornosť vedcov upriamila na kmeňové bunky z pupočníkovej krvi. Klinické štúdie na detských pacientoch sa v súčasnosti realizujú v USA a v Nemecku. Predbežne je známe, že po podaní pupočníkovej krvi malým deťom hladina cukru krvi podstatne klesla, čoho následkom sa u väčšiny zúčastnených diabetikov znížilo aj množstvo dávok inzulínu zhruba na polovicu. Predmetom ďalších klinických štúdií bude nájsť čo najlepšie riešenie zamerané nielen na liečbu príznakov, ale aj na vyliečenie samotnej choroby.
Liečba nezrelých pľúc
Bronchopulmonálna dysplázia postihuje vo zvýšenej miere novorodencov narodených pred 28 týždňom tehotenstva. Tieto deti si nedokážu zabezpečiť normálnu potrebu kyslíka vlastným dýchaním, preto je nutná podpora dýchacím prístrojom. Pritom dostávajú kyslík vo vyššej koncentrácii, ako obsahuje vzduch, ktorý je pre správne zásobenie orgánov kyslíkom vháňaný do pľúc pod väčším tlakom, ako je to pri dýchaní. Kombinácia rôznych faktorov, akými sú trebárs nezrelosť pľúc a zápalové procesy, môžu viesť k zjazveniu pľúcneho tkaniva. Vedci zo Samsung Medical Center v kórejskom Soule dospeli k záveru, že kmeňové bunky z pupočníkovej krvi majú na pľúca ochranný a protizápalový efekt. Terapia zatiaľ prebieha u novorodených potkaních mláďat.
Na poškodenú rohovku
Rohovka je najdôležitejšou zložkou optického systému oka. Predstavuje akúsi vstupnú bránu pre svetelné lúče - najväčšou mierou sa podieľa na kvalitnom videní. Jej porucha môže mať za následok výraznú stratu zrakových schopností. Pri niektorých diagnózach hrozí dokonca slepota a jedinou, v súčasnosti dostupnou liečbou je transplantácia rohovky od vhodného darcu. Vo svete je však nedostatok darcovských rohoviek, a preto bunková terapia predstavuje prísľub pre mnohých pacientov. Americkí vedci z University Cincinnati transplantoval myšiam s poškodenou rohovkou mezenchýmové kmeňové bunky z ľudskej pupočníkovej krvi. Výsledky boli pozoruhodné. Kmeňové bunky sa premenili na bunky rohovky a ich prítomnosť bola dokázaná aj tri mesiace po transplantácii. Rohovka bola jasnejšia a hrubšia. Na praktické využitie u ľudí si však ešte budeme musieť počkať niekoľko rokov, pretože najskôr musia úspešnosť metódy potvrdiť ďalšie klinické štúdie na ľudských pacientoch.
Autor článku: Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek