Kým kedysi sa tradovalo, že darca krvi musí prísť na odber nalačno, dnes odborníci upozorňujú, že to neplatí. "Práve naopak, šírime osvetu, že darca musí byť naraňajkovaný. Tridsať rokov sa krv odoberala nalačno, ale tým, že sa krv spracováva a oddeľujeme plazmu od červených krviniek, nepotrebujeme nalačno pripraveného darcu," uviedla pre TASR hlavná imunohematologička Národnej transfúznej služby (NTS) SR Daniela Cupaníková. Podľa jej slov je však ešte stále mnoho darcov informovaných o opaku.
"Večer pred odberom odporúčame bohatý pitný režim a racionálnu stravu, teda nič mastné," vysvetlila Cupaníková. Raňajky darcu by nemali pozostávať z potravín obsahujúcich tuk a mali by obsahovať aspoň pol litra tekutín. Vhodné sú napríklad müsli zaliate vodou a nie mliekom, ovocie, pečivo či sušienky bez tuku a čaj. Naopak, Cupaníková neodporúča jogurt, syry ani maslo. Ak je darca najedený, organizmus sa ľahšie vyrovnáva so stratou krvi. Prvodarcovia, ktorí sa odberu obávajú, zvládajú stres po raňajkách lepšie ako bez nich. Pri bežnom odbere človek daruje približne 450 ml krvi. K náhrade tekutín v organizme človeka dôjde podľa Cupaníkovej približne za 24 hodín, darca však musí dodržiavať pitný režim. K regenerácii červených krviniek dochádza podľa Cupaníkovej po 8 týždňoch. Odborníci však počítajú aj s rezervou a preto sa intervaly pre odber krvi pohybujú na úrovni štyroch mesiacov u žien a troch mesiacov u mužov.
Darovanie krvi má na samotného darcu pozitívny vplyv, a to hneď niekoľkokrát. Darcovia krvi si pravidelnými odbermi trénujú srdcovocievny systém, vďaka čomu znesú väčšiu záťaž v rámci srdcovocievneho systému a tiež trénujú organizmus na mimoriadne situácie spojené so stratou krvi. Okrem toho darcovstvo krvi prispieva k regenerácii organizmu. Úbytok krvi pri darovaní vyprovokuje organizmus k tvorbe nových, neopotrebovaných krviniek. Približne 5 percent slovenskej populácie patrí v súčasnosti k darcom krvi. V minulom roku evidovala NTS SR približne 200.000 odberov od 120.000 darcov. Najväčšia spotreba krvi je podľa Cupaníkovej najmä v Bratislave a Košiciach, kde je sústredená veľká časť nemocníc. Stále stúpajúcu tendenciu majú podľa Cupaníkovej práve mobilné odbery krvi. Nejde však len o slovenský unikát, ale celosvetový trend.
Cupaníková predpokladá, že v budúcnosti by takto odobratá krv mohla predstavovať až 60 percent zo všetkých odberov. Stále obľúbenejšie sú mobilné odbery aj v rôznych firmách. Nielenže šetria darcovi čas, ale aj stres. Navyše kolegialita na pracoviskách je podľa Cupaníkovej pre darcov povzbudzujúca.
Autor článku: TASR