Poruchy učenia a správania

Poruchy učenia a správania
Zdroj: bigstockphoto.com

Problematika špecifických vývinových porúch učenia a správania je veľmi rozsiahla. K nadobudnutiu lepšej prehľadnosti o nich napomôže znalosť hlavných príznakov a dôsledkov.

Fakt, že sa niekto nevie naučiť čítať a písať, bol známy už pred vyše sto rokmi. V päťdesiatych rokoch minulého storočia bol objavený pojem „ľahké mozgové dysfunkcie“ (ĽMD) – súčet príznakov zahŕňajúci okrem neurologických príznakov nápadnejšie odchýlky v správaní dieťaťa, ako aj poruchy vnímania, tvorenia pojmov, pamäti, reči, pozornosti, impulzívnosti alebo motorických funkcií. Keďže bol tento pojem priveľmi široký, nastalo jeho rozčlenenie na menšie jednotky a v súčasnosti nie je oficiálnou diagnózou. Súčasne s týmto pojmom bola rozvíjaná koncepcia špecifických vývinových porúch učenia a správania (ŠPUS), ktorá je zameraná viac na konkrétne problémy – v učení či správaní; než na možné príčiny vzniku. Termín špecificky poukazuje tiež na fakt, že tieto deti sa dokážu naučiť školským zručnostiam pomocou špecifických výukových metód.

Neznáme príčiny Podľa súčasných diagnostických manuálov rozlišujeme symptómy popísané v syndrómoch: „Špecifické vývinové poruchy reči a jazyka“, „Špecifické vývinové poruchy školských zručností“ a „Hyperkinetické poruchy“. Stálu nejednotnosť v terminológii zapríčiňuje jednak to, že doteraz neboli objavené príčiny týchto porúch, a jednak veľká variabilita ich prejavov. V praxi sa preto používajú termíny porucha pozornosti – ADD a porucha pozornosti s hyperaktivitou – ADHD, ktoré vystihujú problémy v správaní. Pojmy dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia, dyspraxia, dyspinxia a dysmúzia označujú hlavnú oblasť problémov v učení  – buď v čítaní, písaní, gramatike, matematike, motorickej oblasti, kreslení alebo v hudbe.

„Špecifické poruchy učenia sú čiastočné oslabenie v schopnostiach a funkciách primárne potrebných k získavaniu výukových zručností, alebo v súhre týchto schopností a funkcií pri inteligencii aspoň v medziach širšej normy; t.j. postačujúcej k zvládnutiu požiadaviek základnej školy. Oslabenia sa týkajú predovšetkým niektorých kognitívnych (zrakové, sluchové vnímanie), motorických (či už ide o pamäť zrakovú, sluchovú alebo motorickú) a rečových (konceptualizácia, špecifi cké poruchy výslovnosti a i.) funkcií a ich súčinnosti a integrácie, ako je napríklad prepis dát z jednej zmyslovej modality do druhej.“ J. Šturma

Dyslexia

Najviac známou a preskúmanou predstaviteľkou porúch učenia je dyslexia, ktorá svojím dopadom patrí zrejme aj k najzávažnejším z týchto porúch. Schopnosť správne čítať je v našej súčasnej spoločnosti skoro nevyhnutnosťou. Súčasne je hlavne v prvých rokoch školskej dochádzky jednou z najviditeľnejších.

„Špecifické vývinové poruchy správania sú spojené s oslabením vo funkciách a schopnostiach, ktoré sú zodpovedné za riadenie, reguláciu a integráciu správania, opäť pri inteligencii aspoň v rámci širšej normy. Patria sem psychické funkcie a vlastnosti zakotvené v centrálnom nervovom systéme, ako je pozornosť, reaktibilita, úroveň aktivácie, cieľavedomosť a sebakontrola, ale tiež reč ako dôležitý činiteľ autoregulácie“. J. Šturma

Obidva typy porúch sa môžu vyskytovať súčasne a podnecovať sa navzájom. Avšak, len samotné špecifické poruchy učenia môžu viesť k nedostatočnému využívaniu rozumovej kapacity a tak viesť k výukovým problémom.

Následky i spúšťače

Okrem toho, že dieťa s vývinovou poruchou učenia či správania vydá na rovnaký výsledok pri učení oveľa viac námahy ako dieťa s rovnakou inteligenciou bez poruchy, je hlavným negatívom fakt, že ak dieťaťu nie je poskytnutá adekvátna pomoc, utrpí touto poruchou hlavne jeho osobnosť – často zažívané pocity menejcennosti môžu viesť k trvalej neurotizácii, emočnej labilite, psychosomatickým problémom, depresii, a tiež ku antisociálnym prejavom a k závislostiam. Za prelomové sa považuje obdobie medzi desiatym a dvanástym rokom – pokiaľ nie je poskytnutá pomoc do tohto obdobia, náprava je omnoho ťažšia a prognóza menej priaznivá.

Tieto deti dosahujú v porovnaní s rovnako nadanými vrstovníkmi nižší stupeň vzdelania, zamestnávajú sa v menej atraktívnych odboroch a sú častejšie nezamestnaní. Predpokladajú sa dve veľké skupiny príčin vzniku – genetické a vplyvy prostredia. Zvlášť citlivé je obdobie prenatálne, obdobie pôrodu a tesne po pôrode. Do súvislosti sa dávajú úrazy hlavy, zápalové ochorenia i nesprávne výchovné vplyvy. V súčasnosti sa skúma tiež vplyv potravinových alergénov. Najčastejšie uvádzaný údaj o výskyte je 5 – 10 percent populácie. Deti so ŠPUS, to nie sú len deti, ktoré majú problémy. Ich „porucha“ môže byť vlastne odlišné usporiadanie niektorej mozgovej funkcie – mozog niektorých dyskalkulikov nefunguje v desiatkovej, ale v dvojkovej sústave. Takisto je mnoho detí vysoko nadaných v niektorej inej oblasti.

Autor článku: PhDr. Elena Tomková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: