Prvá pomoc pri ohrození života

Prvá pomoc pri ohrození života
Zdroj: bigstockphoto.com

V súčasnej modernej dobe pribúda náhlych úmrtí, smrteľných úrazov. Stále viac mladých ľudí, ktorí preceňujú svoje sily za volantom, umiera na cestách. Včasne a kvalitne prevedená prvá pomoc môže človeku zachrániť život.

Súčasťou preventívnych opatrení sú i vedomosti o prvej pomoci. Ako stále naliehavejšie sa ukazuje, aby zdravotníci, ale i široká verejnosť, mali čo najviac informácií, vedomostí a praktických znalostí o poskytovaní prvej pomoci. Včas, rýchle, kvalitne a profesionálne prevedená prvá pomoc môže nielen zachrániť človeku život, ale môže i zabrániť vzniku nepríjemným následkov pri neodborne prevedenej prvej pomoci.

Prvá pomoc

Je pomoc poskytnutá postihnutému pred príchodom zdravotníckej záchrannej služby alebo kvalifikovaného profesionálneho odborníka. Prvá pomoc je súbor jednoduchých a účelných opatrení, ktoré pri ohrození zdravia alebo života znižujú rozsah a dôsledky poškodenia.

Cieľom prvej pomoci je poskytnúť ranenému pomoc tak, aby boli ďalšie následky pre postihnutého, a tým aj pre celú spoločnosť, čo najmenšie. Po poskytnutí prvej pomoci nesmie dôjsť k ďalšiemu poškodeniu raneného, ale k čo najrýchlejšiemu uzdraveniu a návratu do každodenného života.

Ciele prvej pomoci

  • zachrániť život zabrániť ďalšiemu poraneniu postihnutého a zhoršeniu jeho zdravotného stavu
  • zaistiť bezpečnosť sebe, ranenému i ostatným účastníkom nehody
  • zaistiť ďalšiu profesionálnu pomoc a transport do zdravotníckeho zariadenia
  • urýchliť proces uzdravenia postihnutého.

Hodnotenie základných životných funkcií záchrancom

Vedomie

Poruchy vedomia sa delia na kvantitatívne (somnolencia, kóma) a kvalitatívne, pri ktorých je zmenený obsah a rozsah vedomia (delírium).
Príčinami porúch vedomia býva vyčerpanie, vydýchaná miestnosť, epileptický záchvat, slabosť, rýchle postavenie z lôžka. Medzi príznaky porúch vedomia patrí bledosť, potenie, nevoľnosť, hypotenzia, bradykardia, výpadok sluchu, zraku, strata vedomia, pád.

Bezvedomie je porucha vedomia, kedy si nie je postihnutý vedomý okolitým dianím a na rozdiel od spánku ho nemožno prebrať. Príčinou môže byť nedostatok kyslíka v mozgu, otravy, epilepsie, úrazy.

Dýchanie

Respirácia je výmena plynov (kyslíka a oxidu uhličitého) medzi organizmom a vonkajším prostredím. Normálne pokojné dýchanie – eupnoe je u dospelého človeka15 – 20/min. Príčinou poruchy dýchania môže byť vdýchnutie cudzieho telesa (aspirácia), alergická reakcia (opuch horných dýchacích ciest), vdýchnutie koncentrovaných pár, astma bronchiale, poranenie hrudníka (zlomenina rebier, pomliaždenina).

Príznaky porúch  dýchania: chýbajú dýchacie pohyby hrudníka, nepociťovanie vydychovaného vzduchu, modrenie akrálnych častí (nos, ústa, uši, konce prsov) postupujúce po celom tele. Nasleduje strata vedomia a zástava krvného obehu.

Medzi poruchy dýchania radíme:

  • Apnoe zástava dychu
  • Tachypnoe zrýchlené dýchanie nad 30/min.
  • Bradypnoe spomalené dýchanie pod 10/min.
  • Hyperventilácia rýchle prehĺbené dýchanie
  • Hypoventilácia nedostatočné dýchanie

Krvný obeh

Fyziologické hodnoty tepovej frekvencie (P)

  • Dospelý človek P= 60 – 90/min
  • Novorodenec P=70 –190/min
  • 6-ročné dieťa P=75 –115/min
  • 12-ročné dieťa P=85 –110/min

Príčiny porúch krvného obehu: krvácanie, alergická reakcia, otravy, úrazy elektrickým prúdom, infarkt myokardu. Príznaky porúch krvného obehu: bledá až biela farba kože, strata vedomia po 6 – 12 sekundách, zástava dychu po 30 – 60 sekundách. Známky krvného obehu: nenahmataný pulz, zástava dýchania, strata vedomia.

Medzi poruchy krvného obehu zaraďujeme:

  • Bradykardie: spomalený pulz pod 45/min.
  • Tachypnoe: zrýchlený pulz nad 90/min.
  • Asystolie: srdečná zástava

Súbor opatrení zameraných na udržanie základných životných funkcií postihnutého nazývame resuscitáciou.

Integrovaný záchranný systém (IZS)

Integrovaným záchranným systémom sa rozumie koordinovaný postup jeho zložiek pri príprave na mimoriadne udalosti a pri prevádzaní záchranných a likvidačných prác. IZS zaisťuje spoluprácu medzi záchrannými, pohotovostnými  a odbornými zložkami štátnej správy a samosprávy, fyzických a právnických osôb pri likvidácii havárií, hromadných nešťastí a katastrof, ekologických havárií s hromadným výskytom zranených, postihnutých, mŕtvych a ťažkých stratách na majetku.

Zložky IZS

  • Hasičský záchranný zbor (HZS): medzi iným poskytuje technickú prvú pomoc, spolupracuje so zdravotníkmi na poskytovaní prvej pomoci raneným.
  • Zdravotnícka záchranná služba (ZZS): zodpovedá za poskytnutie prvej pomoci, ošetrenie ranených, zaistenie základných životných funkcií, transport do nemocnice.
  • Letecká záchranná služba (LZS): pomáha postihnutým na ťažko dostupných miestach v horách a pod.
  • Polícia SR: uzatvára miesto nehody, riadi bezpečnosť, zabezpečuje ochranu majetku postihnutých.
  • Zdravotnícka brigáda kynológov (ZBK): spolupracuje pri vyhľadávaní mŕtvych, hlavne pri hromadných nešťastiach.
  • Vodná záchranná služba (VZS): záchrana topiacich sa a vyhľadávanie utopených.

Komunikácia s operačným strediskom ZZS

  • predstaviť sa (priezviskom)
  • telefónne číslo, odkiaľ sa volá a počet záchrancov
  • miesto nehody (kraj, mesto, ulica, číslo domu, prípadne poschodie, terén – cesta, les, voda)
  • počet ranených.

V závere môže volajúci spresniť príjazdovú trasu, poveternostné podmienky. Ďalšiu komunikáciu vedie operátor a volajúci by mal čo najpresnejšie odpovedať na otázky (popísať príznaky, druh poranení, či je potrebné raneného odniekiaľ uvoľniť). Záchranca vyhodnocuje stav postihnutého. Operátor zisťuje chyby pri poskytnutí prvej pomoci, eventuálne doporučuje ďalší postup.

Chyby pri komunikáciI

  • záchranca nahlási meno a adresu postihnutého, ale na domovom zvončeku nie je uvedené meno postihnutého
  • v panelákovom dome je uzamknutý vchod a zvonček nezvoní
  • v teréne (les, lúka) nečaká pri výjazde kontaktná osoba
  • záchranca nahlási len názov ulice, kde sa nehoda stala, ale zabudne na uvedenie mesta, kraja.

Linky tiesňového volania

  • 112 - Integrovaný záchranný systém
  • 155 - Zdravotnícka záchranná služba
  • 150 - Hasičský záchranný systém
  • 158 - Polícia SR

Autor článku: PhDr. Jarmila Kelnarová, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: