Popôrodná psychóza

Popôrodná psychóza
Zdroj: bigstockphoto.com

Dlhotrvajúce zhoršenie nálady rôzneho stupňa a trvania postihuje 10 – 15 percent žien po pôrode.  Pôrod je nielen krásnym, ale zároveň aj vyčerpávajúcim zážitkom, ktorý často sprevádzajú obavy. Čerstvá mamička je veľmi unavená a zmieta sa v množstve ďalších pochybností. Depresia post-partum sa týka mnohých matiek a predovšetkým prvorodičiek.

Rozdelenie do kategórií

Väčšina mamičiek v popôrodnom období (odhadom 50 až 80 percent) trpí výkyvmi nálady, ktoré začínajú väčšinou 3 až 4 dni po pôrode. Ženy môžu byť úzkostné, podráždené alebo ustráchané a môžu trpieť poruchami spánku. Príznaky sa môžu koncom prvého týždňa zhoršovať a zvyčajne ustúpia do konca druhého týždňa po pôrode.

Okamžitá psychiatrická starostlivosť je potrebná vtedy, ak symptómy trvajú dlhšie ako dva týždne, alebo ak sú prítomné známky veľkej depresie alebo akékoľvek náznaky suicidálnych (samovražedných) alebo homicidálnych myšlienok.

Klinické prejavy

Rizikovými faktormi popôrodnej depresie sú predchádzajúce depresívne epizódy spojené s graviditou (50 až 60 percent),  anamnéza veľkej depresie (30 percent), depresia v rodinnej anamnéze, slabá sociálna podpora, nepriaznivé životné udalosti, nestabilné manželstvo, „nechuť“ ku gravidite a pod.

Skutočná depresia post-partum sa kladie do časovo neskoršieho štádia a dotýka sa približne každej šiestej ženy. Objavuje sa asi štvrtý týždeň po pôrode a naberá na sile až okolo ôsmeho mesiaca. Tento stav nie je dodnes celkom objasnený. Väčšina žien si to však neuvedomuje a depresiu prežíva v tichosti, vo vytváraní nežného vzťahu k svojmu dieťaťu.

K symptómom prispievajú hormonálne zmeny, vyčerpanie po pôrode, nedostatok spánku, ako aj emočný stres. Odhaduje sa, že asi 12 až 16 percent všetkých žien má popôrodnú depresiu. Iba veľmi malé percento žien zostáva v depresii dlhšie ako počas jedného roka.

Depresia post-partum sa podobá na normálnu depresiu, ktorej symptómami sú: strata záujmu, zvýšené rozrušenie, smútok, problémy so spánkom a s chuťou do jedla, myšlienky na samovraždu apod. Charakterizuje ju hlavne spochybňovanie plnenia úlohu matky a abnormálne zaoberanie sa zdravím dojčaťa.

Tento typ depresie sa dá liečiť psychoterapeuticky alebo antidepresívami. Ťažké prípady depresie sa nazývajú psychózy post-partum. Týkajú sa len jednej ženy z tisíc. Symptómy ťažkej depresie sa začínajú prejavovať zväčša mesiac po pôrode a sú podobné tzv. normálnej psychóze: zmätenie, silné rozrušenie, beznádej, pocit viny, sluchové halucinácie a stavy blúznenia.

Psychóza postpartum nutne vyžaduje odborné posúdenie a psychiatrickú liečbu . Prevenciou je najmä upustenie od klišé dokonalej matky, ktorá musí byť nutne naplnená šťastím. Mať dieťa je určite zázračná vec, ale treba tiež vedieť, že veľmi únavná. Priveľká náročnosť voči sebe samej je veľmi stresujúca. Taktiež sa treba zbaviť strachu, dôverovať si a ak je to potrebné, zveriť sa rodine alebo priateľom.

Rozoznávame tri hlavné typy popôrodných depresií

  • popôrodné alebo materské „blues“: mierny emočný problém krátkeho trvania
  • popôrodná depresia: závažná a potenciálne život ohrozujúca psychická choroba
  • popôrodná psychóza: vážne psychické ochorenie ohrozujúce život matky i dieťaťa (predtým nazývaná laktačná psychóza).

Viac o popôrodnej depresii

V anglosaských krajinách je pre popôrodnú depresiu zaužívaný príslovečný výraz „maternity blues“ (materské blues). Táto krátkodobá zmena v nálade je spôsobená prudkým poklesom estrogénov a progesterónu. V zásade je neškodná a spontánne odznie.

Popôrodné „blues“

Medzi typické príznaky popôrodného „blues“ patrí kolísanie nálady, zvýšená precitlivenosť, úzkosť, podráždenosť, pocity strachu a neschopnosť vnímať lásku k novorodencovi, z čoho pramení sebaobviňovanie. Môžu sa objaviť problémy so spánkom. Príznaky začínajú obvykle 3. – 4. deň po pôrode, vrcholia 5. – 7. deň a vymiznú do 12. dňa. Príznaky trvajúce dlhšie než 14 dní môžu znamenať riziko rozvoja vážnejšej popôrodnej depresie.

Popôrodná depresia

Prejavuje sa pocitmi zlyhania, nerozhodnosťou, úzkosťou, strachom zo samoty, sociálnou izoláciou, bezmocnosťou, beznádejou, katastrofickými obavami o budúcnosť, stratou záujmu a potešenia. Pozor, niekedy sa môže namiesto nespavosti prejaviť nadmerná spavosť, namiesto nechutenstva nadmerná chuť do jedla!

Rodičky majú pocit, že dieťa je nechcené, nedokážu ho milovať, ani sa oň postarať. Môžu byť prítomné poruchy spánku, nekontrolovateľná plačlivosť, problémy dotýkať sa  dieťaťa a starať sa oň, hnev a podráždenosť, pocity straty kontroly. Ojedinele, pri výraznom prehĺbení symptomatológie, hrozí riziko zabitia dieťaťa či samovraždy.

Obvykle sa popôrodná depresia objavuje za 6 – 12 týždňov po pôrode, ale môže sa objaviť až po jednom roku od pôrodu. Prejavuje sa hlavne nadmernou únavou až vyčerpanosťou, podráždenosťou, sebavýčitkami, úzkosťou, pocitmi neistoty a strachu, niekde sa dostavia fóbické príznaky.

Smutná nálada býva spočiatku v pozadí obrazu, ale postupne sa môže rozvíjať do depresie rôznej hĺbky. Schopnosť postarať sa o dieťa značne klesá. Postihnutá mamička si vyčíta, že necíti k dieťaťu nič, je presvedčená, že ako matka zlyhala, obáva sa, že ju opustí partner, začína sa vyhýbať kontaktu s okolím, uzatvárať v byte, stráca potešenie z vecí, ktoré ju predtým bavili. Obvykle stráca tiež chuť do jedla a trpí nespavosťou, často bezdôvodne plače. Väčšinou zostáva depresia na miernej alebo stredne hlbokej úrovni.

Popôrodná psychóza

Iba výnimočne sa objavuje v popôrodnom období psychóza (1 – 2 prípady na 1000 pôrodov). Popôrodná psychóza sa najčastejšie objavuje v čase od prvých 48 – 72 hodín až do niekoľkých týždňov po pôrode.

Prvými príznakmi sú nepokoj, podráždenosť a problémy so spánkom, veľmi rýchlo sa však objavia psychotické depresívne alebo manické príznaky s dezorganizovaným správaním, bludmi, halucináciami. Pri depresívnych prejavoch mamička stráca kontakt s realitou, máva depresívne halucinácie (hlasy) a bludy (je presvedčená, že dieťa je podvrhnuté, a pod.).

V tomto prípade je nutná urgentná hospitalizácia, inak sú novorodička aj dieťa v riziku ohrozenia života. Hospitalizácia je väčšinou vždy potrebná pri akejkoľvek forme popôrodnej psychózy, kvôli riziku samovraždy alebo zabitia dieťaťa. Ak už raz žena prekonala popôrodnú psychózu, riziko jej recidívy pri druhej gravidite je bez profylaktickej liečby 75 až 90 percent.

Autor článku: časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: