Príčiny a mechanizmy vzniku negatívnych závislostí u mládeže sú trochu odlišné ako u dospelých. Nemusí vždy dochádzať len k úmyselným a cieleným únikom z každodennej tvrdej reality.
Falošné hodnoty modernej doby
U mládeže zohrávajú dôležitú úlohu isté špecifické socializačné činitele a psychosociálne aspekty. Konkrétne:
Nápodoba
Kopírovanie a zároveň zvedavosť. V tzv. „informačnej“ spoločnosti nie je problémom získať pestrý obraz o prejavoch alkoholizmu a narkománie. Istý typ mládeže má dráždivé nutkanie experimentovaním „na vlastnej koži“ si overiť účinky alkoholu a drog, a týmto spôsobom sa priblížiť k životného štýlu dospelých. Ide najmä o okruh „diskotékovej mládeže“, ktorá sa rada zabáva,
Nuda
Chápe sa ako slabé až nedostatočné vyťažovanie, aktivita mládeže. Domáca príprava na školské vyučovanie má u mnohých detí skutočne povrchný a formálny charakter. Súvisí to s charakterom doby a s jej dominantnými hodnotami a prioritami, v rámci ktorých nie je spoločenský úspech priamo úmerný úrovni a kvalite vzdelania. Tieto skutočnosti mládež, najmä v období puberty, rýchlo a spontánne vycíti, v dôsledku čoho prípravu na školskú prácu jednoducho odignoruje. Prinajmenšom vznikajú veľké problémy so zafixovaním si pravej hodnoty vzdelania. Ak sa k takému pozadiu pridruží i absencia záujmovej činnosti vo voľnom čase je vytvorený tzv. „optimálny terén“ k vzniku negatívnych závislostí. Jedná sa o manipulačné prekrývanie pocitov nudy a prázdnoty.
Nedostatočná záujmová motivácia
Záujmy mladého človeka sú dosť premenlivé a záujmová činnosť často nie je len príjemným zážitkom. Vyžaduje si aj povinnosti, ktoré mladý človek nie je vždy ochotný akceptovať a prijíma ich s nevôľou a nechuťou. Pokiaľ sa mladému človeku nedarí v procese tzv. „interiorizácie“, t.j. zvnútornenia sa s povinnosťou a nezaberá ani premyslený rámec trestov a odmien, je zotrvanie v záujmovej činnosti sporné. Opäť vzniká priestor k nástupu kompenzujúcej negatívnej závislosti. V súčasnosti pribúda detí a mládeže z dobre situovaných rodín. Tieto deti postupne nadobúdajú presvedčenie, že sú ekonomicky zabezpečené do konca života. Takéto pozadie môže viesť k jednostrannej konzumnej deformácii osobnosti mladého človeka.
Nastupujú dve alternatívy. Buď sa všetko vykonáva formálne, alebo na základe dobrovoľnosti. Väčšinou sa však jedná o formálne výkony, nakoľko existuje vnútorné presvedčenie o nepodstatnosti a nepotrebnosti činností (vrátane školských, či záujmových). Je to o to horšie, že vo vnímavom veku utvárania identity mladého človeka dochádza prostredníctvom akejkoľvek činnosti ku konzumným deformáciám, resp. k prejavom týchto deformácií. Mladý človek sa začne pohrávať s myšlienkou, že on je určovateľom diania. Zaujíma ho len hmotná odmena za činnosť a jeho požiadavky prekračujú pomyselný „strop“. Potreby takéhoto mladého jedinca začínajú hypertrofovať – rozptyľovať sa do neurčita a rozrastať sa.
Odmeny sa musia neustále stupňovať. Samozrejme, rodina v istom prierezovom momente pozastaví stupňovanie odmien, v opačnom prípade by došlo k rýchlemu vyčerpaniu finančných zásob. Následným efektom je nástup rýchlej a značnej demotivácie, deaktivácie i pocitov prázdnoty a nudy. V dôsledku nudy potom dochádza k vybudovaniu negatívnych závislostí, či už alkoholovej alebo drogovej. Je možné predpokladať, že takýchto prípadov podmienenia a vzniku negatívnych závislostí bude neustále pribúdať.
Zoskupovanie
Mnoho mladých, a to v rôznych vekových kategóriách, zanedbávaných v rámci rodinnej výchovy, hľadá pocit sily, istoty a bezpečia v rámci neformálnych, voľne organizovaných skupín. Mnohé z nich sú však tzv. „stlmené“ (vytvorené na základe asociálnych tendencií a úmyslov) s cieľom odreagovať sa páchaním rôznej trestnej činnosti. Užitie alkoholu či drogy, s následným pravidelným užívaním, je akousi špeciálnou vstupenkou do takejto skupiny. Pod vplyvom tzv. „zmeneného“ stavu vedomia (v stavoch zastretého vedomia) dochádza k prekrytiu vnútorných kontrolných mechanizmov. I toto je istý spôsob podmienenia tvorby a vývinu negatívnych závislostí.
Individuálne protesty
Vyskytuje sa i pomerne úzka skupina mladých ľudí, vekovo na rozhraní vyspelejšej puberty a prechodu do adolescencie ( t.j. vek od 18 do 24 rokov), ktorí sa nachádzajú v permanentnom stave hlbokého sklamania a znechutenia z tohto sveta. Realita sa im javí ako zlá a nepriateľská a nenachádzajú si v nej svoje miesto, i preto, lebo s medziľudskými vzťahmi a spoločenským dianím sa nedokážu stotožniť. V dôsledku uvedených okolností postupne upadajú do depresie.
Na vyjadrenie svojich vnútorných stavov si volia vlastný spôsob reakcie, ktorý sa už podobá mechanizmom únikovosti z reality, ale v plnom rozsahu sa nenaplňuje. Má istý psychicky vyšpecifikovaný odklon. Ide najmä o používanie „tvrdých“ drog a tento proces vlastnej dlhodobej deštrukcie je mienený ako protest, ako tzv. „výkrik do tmy“ bez zjavnej odozvy.
Náchylnejšie sociálne slabšie skupiny
Z psychologického hľadiska je snáď najhorším spôsobom podmienenia závislostí tzv. mechanická manipulácia a automatická nápodoba vznikajúca napríklad pri podávaní alkoholu deťom. Podávanie začína už u detí v predškolskom a v rannom školskom veku (t.j. vo veku od 5 – 8 rokov), niekedy však aj skôr, a to najmä v tzv. slabších sociálnych skupinách. Samozrejme, nemusí sa hneď jednať o vysokú dávku, ale takáto stála manipulácia je základom tvorby návyku s postupom prerastania v závislosť. Zvyšovanie a stupňovanie dávky alkoholu (pivo, víno), alebo prechod na koncentrovanejšiu formu, nie je pre týchto jedincov možné a dostupné z finančného hľadiska.
Vyhľadávajú sa dostupnejšie omamné prostriedky. Dochádza k inhalácii rôznych chemických čistiacich prostriedkov: toluen, čikuli, čpavkové prípravky, ale aj koncentrovaných syntetických lepidiel. Je potrebné si jasne uvedomiť, že u mladých ľudí s veľmi skorou „kariérou“ závislého (už v rannom predškolskom veku), a so striedaním rôznych chemických látok, dochádza v dôsledku vývinových špecifík a celkovej nezrelosti organizmu k zmenám v chemizácií a vyživovaní nervových buniek. Postupne dochádza k tzv. „vyblokovaniu“ nervových buniek a nervových štruktúr z činnosti. Toto, v kombinácií s veľmi nízkou úrovňou vzdelania, má za následok istý stupeň mentálnej zaostalosti.
Kolotoč dlhodobej závislosti
V prípade mladých jedincov s dlhoročnou „kariérou“ závislých sa ťažko hľadá konkrétny bod, resp. sieť takýchto bodov, cez ktoré by sa mohla viesť terapeutická línia. Je to dané známymi okolnosťami bezprostredného a mechanického impulzu k vzniku závislosti a skutočnosťou, že závislosť sa stala tak silnou dominantou doterajšej životnej dráhy, že všetko ostatné bolo iba nepodstatným príveskom. Buď je to vo vedomí hlboko potlačené a prekryté alebo z vedomia úplne vymazané. Tieto súvislosti vylučujú možnosť spoločenského i produktívneho uplatnenia jedinca.
Spoločenský paradox
Práve z tohto „podhubia“ dlhodobo závislej mládeže obvykle pochádzajú jedinci tvoriaci jadro asociálnych skupín. V zjednodušenej podobe je možné povedať, že chemická látka – droga sa stáva špecifickým „stmeľujúcim“ sociálnym faktorom pôsobiacim v zmysle vlastného zachovania. Drogovo závislí uskutočňujú aktivity k cielenému získaniu ešte silnejšej a účinnejšej drogy. Takýmto spôsobom sa uzatvára špecifický bludný kruh. Zároveň možno tento nepriaznivý proces označiť a vyjadriť ako jav „spoločenského paradoxu“: nie človek, ale droga je organizujúcim prvkom v zmysle tvorby pevnej štruktúry spoločnosti. Sociálne a psychologicky je veľmi ťažké a zložité podchycovať danú skupinu spoločnosti navyše, v súčasnej etape spoločenského rozvoja i prakticky nemožné.
Autor článku: PhDr. Ján Retkovský , časopis Bedeker zdravia