Ovčie kiahne (varicela)

Ovčie kiahne (varicela)
Zdroj: bigstockphoto.com

Ovčie kiahne (varicela) sú vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré sa veľmi rýchlo šíri v detských kolektívoch. Je veľmi nepríjemné pre malého pacienta, ktorý je dlhšie obdobie izolovaný mimo kolektív. Predstavuje záťaž aj pre rodinu, pretože svojou dĺžkou si vyžaduje dlhodobejšiu starostlivosť zo strany rodičov, nezriedka trvajúcu aj mesiac. Preto je očkovanie proti ovčím kiahňam prínosné ako pre deti, tak aj pre celú rodinu. Podľa štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ročne toto ochorenie prekoná až 75 miliónov ľudí na celom svete.

Pôvodca a priebeh ochorenia

Ochorenie spôsobuje vírus varicella zoster z rodu herpetických vírusov. Tento vírus sa rýchlo šíri vzduchom. Rýchlo sa množí a ľahko napáda nových jedincov. Ovčie kiahne patria u nás k najčastejším infekčným chorobám. Až 90 percent populácie do 20 rokov prekoná ovčie kiahne.

Cesta vírusu do tela je podobná ako pri iných vírusových ochoreniach. Vírus sa po vdýchnutí začína množiť už v horných dýchacích cestách a postupne, do desiatich dní, kolonizuje pľúca, dostáva sa do krvného obehu, pečene a sleziny. V tomto období sa neprejavujú žiadne viditeľné známky ochorenia. V druhej fáze vírus napadne kožu, a tak choroba naplno prepukne.

Ovčie kiahne sú charakteristické prudkým nástupom choroby, keď sa postihnutý „vysype“ vyrážkami na niektorej z častí tela a zároveň sa dostavia horúčky, ktoré môžu byť až do 39°C. Vyrážky sa postupne objavujú po celom trupe, na tvári a vo vlasovej časti hlavy.

Prechádzajú viacerými štádiami, aby sa nakoniec zmenili na chrastičky a zahojili sa bez jazvičiek v priebehu dvoch až troch týždňov. Tento postup nastáva v prípade bezproblémového prekonania choroby.

Po ústupe ochorenia sa vírus usídli v nervových uzlinkách pozdĺž miechy a tam pretrváva po celý život. Pri oslabení imunitného systému z rôznych príčin, môže vírus vycestovať pozdĺž nervových vlákien a vyvolať pásový opar – nepríjemné a bolestivé ochorenie.

Ovčie kiahne však môžu spôsobiť aj vážnejšie stavy s komplikáciami. Najmä u dospelých, ktorí ovčie kiahne neprekonali v detstve, u tehotných žien, u detí do jedného roku života a u ľudí so zníženou imunitou.

Komplikácie u dospelých sa prejavujú najmä v podobe varicelovej pneumónie (zápal pľúc) alebo v podobe encefalitídy (zápal mozgu). Veľmi nebezpečné sú ovčie kiahne u tehotných, pretože môžu mať pre plod smrteľné následky, alebo môžu vážne poškodiť dieťa mentálne i fyzicky.

Liečba

Ošetrovanie ovčích kiahní si vyžaduje podobnú liečbu ako iné vírusové ochorenie – teda v prvom rade pokoj, izolácia, dostatok tekutín a prísun vitamínov. Nie je vhodné natierať vyrážky žiadnym tekutým púdrom či inou masťou. Proti svrbeniu sa môžu použiť niektoré z antihistaminík, teda liekov proti alergickým reakciám.

Nákazlivosť vírusom ovčích kiahní je vysoká. Je veľmi pravdepodobné, že ak prišlo dieťa do styku s chorým napríklad v škôlke či škole, prejavia sa ovčie kiahne aj u neho. Varicela je nákazlivá dovtedy, kým sa tvoria nové pľuzgiere. Pokiaľ sa na tele už nové ohniská neobjavujú, dá sa už hovoriť o ukončení choroby. Chrasty sú len uzdravovacím procesom. Napriek tomu je vhodné, aby dieťa do kolektívu išlo až potom, keď úplne vyzdravie.

Ako spoznáme ovčie kiahne?

Hoci je inkubačný čas dosť dlhý (priemerne 14 – 16 dní), choroba prepukne náhle, bez úvodných príznakov. Väčšinou sa dostaví vysoká horúčka nad 38°C a objavia sa kožné vyrážky.

Tie postupne prejdú štyrmi vývojovými štádiami:

  1. fľaky (tzv. makuly)
  2. kožné pupence (papuly)
  3. pľuzgieriky (vezikuly)
  4. hnisavé pľuzgieriky (pustuly)
  5. chrastičky (krusty)

Vyrážky sa objavujú na trupe tela, na tvári a vo vlasovej časti hlavy vo vlnách, takže niektorá časť tela sa už môže hojiť, kým na inej časti práve vyrazili nové vyrážky. Intenzita a hustota vyrážok je rôzna, avšak postihnuté miesta svrbia.

Vyrážka se objavuje aj na slizniciah spojiviek, v ústach a na genitáliách. Pri najzávažnejších prípadoch môže dôjsť k poruchám koordinácie pohybu, k varicelóznemu zápalu pľúc a k infikovaniu kožných lézií inými baktériami, takže rany začnú namiesto hojenia sa hnisať.

Autor článku: MUDr. Kateřina Pospíšilová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: