Dojčiace matky by vôbec nemali požívať silne návykové látky

Dojčiace matky by vôbec nemali požívať silne návykové látky
Zdroj: bigstockphoto.com

Nové zhrnutie výskumných výsledkov zdôrazňuje, že matky by počas tehotenstva a dojčenia vôbec nemali požívať silne návykové látky. V časopise Analytical and Bionanalytical Chemistry to pripomenul Óscar García-Algar z nemocnice Hospital del Mar v Barcelone (Španielsko) s piatimi kolegami. Rozhodli sa vyjasniť do istej miery stále zmätenú situáciu, ktorá vládne v odbornej obci pri otázke, či by matky, ktoré užívajú návykové látky, mali dojčiť. Urobili preto revíziu metód odhaľovania prítomnosti špecifických látok v materskom mlieku, nepriaznivých účinkov týchto látok, ako aj existujúcich odporúčaní pre matky. "Všeobecná rada je, aby sa matky pri dojčení úplne vyhli požívaniu silne návykových látok, pretože tie môžu s materským mliekom prejsť priamo do bábätka. Týka sa to aj tehotenstva, kde je zasa prostredníkom pri prechode látok do plodu placenta. Po narodení totiž nejde len o samotné materské mlieko, ale aj o prostredie, v ktorom sa bábätko zdržiava. Najbežnejším rizikom je tu tabakový dym," povedal Óscar García-Algar.

V rámci výskumu použili ako základ prepočtov priemernú dennú dávku materského mlieka pre dojčené dieťa, ktorá je 150 mililitrov na kilogram hmotnosti. Prvú časť výskumu zamerali na zákonom tolerované návykové látky - nikotín, kofeín a alkohol. Mlieko fajčiacich matiek obsahuje 2 až 240 nanogramov (miliardtín gramu) nikotínu na mililiter. Bábätká tak dostávajú dávku 0,3 až 36 mikrogramov na kilogram hmotnosti denne. Výsledkom sú koliky a náchylnosť na infekcie dýchacej sústavy. Matky by počas tehotenstva a dojčenia mali prestať fajčiť. Alebo to aspoň prudko obmedziť. Predĺžiť čas medzi poslednou cigaretou a kŕmením dieťaťa. Používať nikotínové náplasti. Fajčiť mimo domu a vyhýbať sa zadymenému prostrediu. Pri kofeíne, obsiahnutom v káve, čaji, rôznych kolových nápojoch a liekoch, spočíva riziko v podráždenosti a nespavosti bábätka. Pohlcovanie kofeínu je silne individuálne, no platí, že v prípade novorodencov má v tele dlhý polčas rozpadu. Dojčiace matky by mali obmedziť spotrebu kofeínu na nanajvýš 300 miligramov denne, čo sú asi tri šálky kávy.

Riziká alkoholu zatiaľ neboli pri dojčení zreteľne definované. Niektoré výskumy naznačujú, že alkohol môže poškodiť rozvoj pohybových schopností bábätiek, narušiť im režim spánku, spôsobiť, že menej jedia a zvýšiť riziko hypoglykémie (prinízky obsah glukózy v krvi). Óscar García-Algar s kolegami dospel napriek rozšírenému presvedčeniu o zlučiteľnosti alkoholu s dojčením k záveru, že bezpečná nie je nijaká dávka. Dieťa treba dojčiť pred konzumáciou alkoholu, alebo aspoň dve až tri hodiny po nej. Alkoholičky by dojčiť nemali vôbec a deti kŕmiť iba z fľaše. Vplyv alkoholu v tehotenstve sa stále podceňuje, hoci jeho škodlivé účinky na plod sú preukázané. Vedci citujú nedávny prieskum, podľa ktorého 45,7 percenta rodičiek v istej nemocnici počas tehotenstva konzumovalo značné množstvo alkoholu. Druhá časť výskumu sa týkala nelegálnych drog. Marihuana, ktorej sú bábätká vystavené v mlieku aj v dyme, im spôsobuje nadmernú pasivitu až letargiu, slabosť a zlý režim stravovania. Niektorí vedci hovoria aj o dlhodobých rizikách marihuany, respektíve trvalých následkoch. Matkám sa opäť odporúča vôbec nefajčiť a ak už to príležitostne robia, tak by to malo byť viac hodín pred kŕmením a zabrániť prístupu dymu k bábätkám.

Kokaín v materskom mlieku spôsobuje podráždenosť, chvenie, rozšírené zrenice, tachykardiu (zrýchlený tep srdca) a vysoký tlak bábätiek. Odporúčanie matkám je úplne prestať. To isté platí pre užívateľky amfetamínov (nepokoj, plač a nespavosť bábätiek, zníženie schopnosti matiek postarať sa o deti). Heroínu sa dostáva do materského mlieka toľko, že to u dieťaťa môže vyvolať závislosť. Keď už závislá matka nemôže odolať, od dávky k dojčeniu by mali uplynúť aspoň 1-2 dni, čo prakticky dojčenie vylučuje. Východiskom je jedine odvykacia liečba pomocou metadónu. Ostatné opiáty používané v liekoch, ako morfín, meperidín a kodeín, sa do materského mlieka dostávajú iba v minimálnom množstve a nevylučujú dojčenie. Takisto benzodiazepíny, ak sa berú v primeraných dávkach. Preto sa ženám v tehotenstve a počas dojčenia najčastejšie predpisujú lieky s týmito účinnými látkami. Ako posledné Oscár García-Algar s kolegami posudzoval antidepresanty a antipsychotické lieky. Ich účinky na dojčené bábätká zatiaľ nie sú spoľahlivo známe, no predbežné náznaky natoľko znepokojujú, že títo vedci odporúčajú intenzívny ďalší výskum.

Zdroj: Komuniké FECYT – Spanish Foundation for Science and Technology zo 24.6.2010

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: