Na území humenského obvodu sa ku sklonku apríla tohto roka ukončila orálna vakcinácia líšok proti besnote. Za účelom monitoringu požitia vakcinačných dávok a výskytu tohto ochorenia vykonajú v týchto dňoch príslušné poľovnícke združenia kontrolný odstrel týchto zvierat.
Účelom plošnej vakcinácie na území Slovenska je zamedzenie prepuknutiu a šíreniu besnoty. "V tejto súvislosti sa vykonáva letecká a ručná pokládka vakcinačných návnad, a to dvakrát ročne, na jar a na jeseň," uviedol pre TASR Milan Matuš z bratislavského ústredia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVaPS). Ako poznamenal, lietadlom sa na ploche jedného kilometra štvorcového zhodí 26 dávok z výšky 150 metrov nad terénom pri rýchlosti 150 kilometrov za hodinu, čo sa zrealizovalo aj v regióne Humenného, Medzilaboriec a Sniny. "Vynechávajú sa územia s nadmorskou výškou nad 1200 metrov, vodné plochy, cestné komunikácie, ako aj mestá a obce," povedal Matuš. Ručné pokladanie návnad v iných oblastiach štátu realizujú v spolupráci so ŠVaPS príslušné poľovnícke združenia.
Od 45. dňa po vykonaní orálnej vakcinácie následne užívatelia poľovných revírov podľa pokynov regionálnych veterinárnych a potravinových správ vykonajú odstrel líšok, ktoré sú určené na kontrolu účinnosti kampane proti ochoreniu besnoty. "Na laboratórne vyšetrenie je nevyhnutné najmenej jedno zviera z každého poľovného združenia, do odstrelu nebudú zahrnuté jedince s mliečnym chrupom," vysvetlil Matuš. Rozsah týchto opatrení s výnimkou území na hraniciach s Českou republikou a Rakúskom, kde sa besnota neeviduje, zostáva podľa jeho slov v súvislosti s výskytom ochorenia v Poľsku, Maďarsku a Ukrajine nezmenený. Na našom území sa však za ostatné roky nezaznamenalo. "Posledné pozitívne prípady u divo žijúcej zveri v SR boli zaevidované v roku 2006," spresnil Matuš.
Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat prenosné aj na človeka. Postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou. "Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého jedinca. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy teplokrvných zvierat, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka," uzavrel Matuš.
Autor článku: TASR