Úspech vakcinácie líšok proti besnote potvrdia ich kontrolné odstrely

Na území humenského obvodu sa ku sklonku apríla tohto roka ukončila orálna vakcinácia líšok proti besnote. Za účelom monitoringu požitia vakcinačných dávok a výskytu tohto ochorenia vykonajú v týchto dňoch príslušné poľovnícke združenia kontrolný odstrel týchto zvierat.

Účelom plošnej vakcinácie na území Slovenska je zamedzenie prepuknutiu a šíreniu besnoty. "V tejto súvislosti sa vykonáva letecká a ručná pokládka vakcinačných návnad, a to dvakrát ročne, na jar a na jeseň," uviedol pre TASR Milan Matuš z bratislavského ústredia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVaPS). Ako poznamenal, lietadlom sa na ploche jedného kilometra štvorcového zhodí 26 dávok z výšky 150 metrov nad terénom pri rýchlosti 150 kilometrov za hodinu, čo sa zrealizovalo aj v regióne Humenného, Medzilaboriec a Sniny. "Vynechávajú sa územia s nadmorskou výškou nad 1200 metrov, vodné plochy, cestné komunikácie, ako aj mestá a obce," povedal Matuš. Ručné pokladanie návnad v iných oblastiach štátu realizujú v spolupráci so ŠVaPS príslušné poľovnícke združenia.

Od 45. dňa po vykonaní orálnej vakcinácie následne užívatelia poľovných revírov podľa pokynov regionálnych veterinárnych a potravinových správ vykonajú odstrel líšok, ktoré sú určené na kontrolu účinnosti kampane proti ochoreniu besnoty. "Na laboratórne vyšetrenie je nevyhnutné najmenej jedno zviera z každého poľovného združenia, do odstrelu nebudú zahrnuté jedince s mliečnym chrupom," vysvetlil Matuš. Rozsah týchto opatrení s výnimkou území na hraniciach s Českou republikou a Rakúskom, kde sa besnota neeviduje, zostáva podľa jeho slov v súvislosti s výskytom ochorenia v Poľsku, Maďarsku a Ukrajine nezmenený. Na našom území sa však za ostatné roky nezaznamenalo. "Posledné pozitívne prípady u divo žijúcej zveri v SR boli zaevidované v roku 2006," spresnil Matuš.

Besnota je akútne vírusové ochorenie zvierat prenosné aj na človeka. Postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, v dôsledku čoho sa pozorujú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou. "Vírus sa do organizmu dostáva pohryzením besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého jedinca. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy teplokrvných zvierat, teda aj psy a mačky a taktiež aj človeka," uzavrel Matuš.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: