Nečakaný intelekt bábätiek

Nečakaný intelekt bábätiek
Zdroj: bigstockphoto.com

Bábätká si dokážu ešte pred zvládnutím reči usporiadavať informácie o číslach, priestore a čase zložitejšími spôsobmi, ako sa myslelo.

V článku, ktorý vyjde v časopise Psychological Science, to oznámili Stella Lourencoová z Emoryovej univerzity v Atlante (štát Georgia, USA) a Matthew Longo z Univerzitného kolégia v Londýne (Veľká Británia). "Preukázali sme, že deväťmesačné deti sú citlivejšie na vzťahy 'viac ako' a 'menej ako', čo sa týka počtu, veľkosti a trvania objektov. A čo je naozaj pozoruhodné, potrebujú skúsenosť iba s jedným z týchto kvantitatívnych pojmov, aby dokázali odhadnúť, ako by mali vyzerať ostatné veličiny," povedala Stella Lourencoová. Ide o ďalší výskum, ktorý vyvracia názor spoluzakladateľa psychológie, lekára a filozofa Williama Jamesa (1842-1910), ktorý vo svojom kľúčovom diele z roku 1890 konštatoval, že bábätko vníma svet ako "jeden veľký otravný a bzučiaci chaos".

"Naše poznatky ukazujú, že ľudia využívajú informácie o množstve pri organizovaní svojej skúsenosti so svetom už od prvých mesiacov života. Kvantita je zjavne mohutný nástroj na tvorbu predpovedí, ako by sa mali správať objekty," pokračovala. Vo svojom výskume sa zameriava na rozvoj priestorového vnímania a jeho prelínania s ostatnými poznávacími dimenziami ako spracovávaním čísel a vnímaním času, ktoré sú všetky podľa všetkého prepojené na úrovni neurónov. Dospelí ľudia si napríklad spájajú menšie čísla s ľavou stranou priestoru a väčšie s pravou, čo pripomína akési pravítko v hlave. Alebo ak majú rýchlo vybrať väčšie z dvoch čísel, majú s tým ťažkosti, keď je väčšie zastúpené menším objektom.

Riadia sa v tom naše mozgy štatistickými pravidelnosťami pri opakovaných skúsenostiach a jazykových spojeniach, alebo od skorých fáz života disponujeme všeobecným systémom posudzovania veľkostí? Stella Lourencoová v laboratóriu ukazovala deväťmesačným bábätkám na monitore skupiny objektov. Bábätká sa totiž uprene pozerajú na nové veci. Ich spôsob spracovávania informácií teda posudzovala podľa toho, ako dlho sa pozerali na čo-to nové. Keď najprv uvideli čierne pruhované obrazy väčších objektov a biele bodkované menších, následne očakávali to isté farebné priradenie aj u porovnaní 'väčšie či menšie', ktoré sa týkali počtu a trvania. Ak boli početnejšie objekty biele bodkované, bábätká sa na obraz pozerali dlhšie, ako keď boli čierne pruhované. "Dlhší pohľad bábätiek naznačuje že ich prekvapilo narušenie zhody, ako keby čakali, že tieto rôzne dimenzie budú vo svete súvisieť," vysvetlila. Ľudia sa zrejme rodia so všeobecným systémom posudzovania veľkostí, alebo sa im vyvinie veľmi skoro. Stella Lourencoová plánuje skúmať vývoj tohto systému spracovávania kvantitatívnych informácií. Normálny i atypický pri dyskalkulii, čo je porucha počítania, matematický náprotivok dyslexie, poruchy čítania. Cieľ? Zistiť, ako by sa jej dalo včasným zásahom predísť, keďže v dnešnom technickom svete vážne diskvalifikuje.

Zdroj: Komuniké Emory University z 15.6.2010

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: