Zdravotné problémy pri rýchlom leteckom prekonávaní niekoľkých časových pásiem vyplývajú z rôznej rýchlosti adaptácie jednotlivých vnútorných orgánov na nový čas.
V časopise Journal of Clinical Investigations to oznámil trojčlenný tím, ktorý viedol Gregor Eichele z Ústavu Maxa Plancka pre biofyzikálnu chémiu v Göttingene. Prvou autorkou článku bola jeho kolegyňa Silke Kiesslingová. Lety cez viac časových pásiem spôsobujú mnohým cestujúcim tzv. pásmovú chorobu (angl. jet lag), ktorá sa prejavuje vyčerpaním, napätosťou a nespavosťou v noci a naopak spavosťou cez deň. Tieto príznaky zvyčajne pretrvávajú niekoľko dní. Následne sa všetko dá do poriadku a telo sa prispôsobí vonkajšiemu rytmu času.
Fyziologické procesy v tele, od tepu srdca, teploty, potreby spánku a hormonálnej rovnováhy až po správanie, koordinuje sieť molekulárnych hodín. Ovláda ich hlavný mozgový regulátor v podobe SCN, suprachiasmatického jadra v hypotalame, ktorý synchronizuje tieto "periférne" hodiny s vonkajším svetom. Na molekulárnej úrovni je v pozadí všetkých hodín niekoľko "hodinových" génov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. V súhrne vzniká molekulárny časový signál, odborne označovaný ako cirkadiálny biorytmus s dĺžkou – ako naznačuje samotný názov – približne jedného dňa. Tím Gregora Eichelea teraz pokusmi na myšiach ukázal, že vnútorné hodiny a "hodinové" gény, ktoré súvisia s jednotlivými orgánmi tela, sa prispôsobujú na nový čas rôznymi rýchlosťami, čo narúša koordináciu fyziologických procesov.
Rozhodujúci podiel na tom má nadobličková žľaza. Keď vedci vyradili jej vnútorné hodiny, zvieratá sa oveľa ľahšie prispôsobili zmeneným biorytmom. Lenže vyradiť nadobličkovú žľazu je rizikové, lebo produkuje celý rad dôležitých hormónov, najmä adrenalín, noradrenalín a kortikosterón (u ľudí kortizol). Našťastie sa ukázalo, že v tejto súvislosti má rozhodujúci vplyv kortikosterón, takže stačí dočasne obmeniť jeho syntézu. Dá sa to metyrapónom. "Keď myši v správnom čase dostali metyrapón, rýchlejšie sa prispôsobili narušenému cirkadiálnemu biorytmu. Hlavný účinok 'spánkového hormónu' melatonín, často používaného pri liečbe pásmovej choroby, spočíva vo vyvolaní únavy. Preto je vhodnejšie užívať ho pri lete na východ, ako pri lete na západ, no s metyrapónom možno vnútorné hodiny myší posúvať dopredu i dozadu," vysvetlila Silke Kiesslingová. Možno sa takto podarí dospieť k hormonálnej liečbe pásmovej choroby. A nielen jej, podobné príznaky rozladenia biorytmov sa prejavujú aj dlhodobejšie v prípade zamestnancov, ktorí pracujú na zmeny. Napokon metyrapón je už schválený ako liek pre obmedzenie nadmernej tvorby glukortikoidov a minerálnych kortikoidov. Bude však treba overiť, či podobne ovplyvňuje tiež vnútorné hodiny ľudí a či nemá škodlivé vedľajšie účinky.
Zdroj: Komuniké Max-Planck-Gesellschaft z 25. 6. 2010.
Autor článku: TASR