Ľudské zubné vzory možno využiť ako dôkaz totožnosti predmetnej mŕtvej osoby s rovnakou spoľahlivosťou, akú ponúkajú testy DNA. V časopise Forensic Science International to oznámila Stella Martín de las Herasová z Granadskej univerzity (Španielsko) s kolegami. Využívanie lekárskych záznamov o chrupe pri identifikácii mŕtvych nie je nič nové. Otázna však zostávala jeho presnosť. "Ľudia sú chrupom dostatočne rozmanití, aby to pripúšťalo vývoj vedecky podloženej identifikačnej metodiky pre forenzné účely," povedala de las Herasová. Jej tím dospel k tomuto konštatovaniu štatistickou analýzou úplných a čiastočných súborov zubov 3166 ľudí z databáz troch španielskych celoštátnych prieskumov zdravia ústnej dutiny v rokoch 1993, 2000 a 2005.
Po vyradení štatistických extrémov (úplný zdravý chrup a bezzubé osoby) zistili, že na škále od 0 do 1 dosahuje ľudský chrup premenlivosť 0,999. "To je porovnateľné s hodnotami pri vedecky podloženej identifikačnej metóde, ako je tá, ktorá využíva mitochondriálnu DNA," zdôraznila de las Herasová. Využívanie zubných vzorov však má voči DNA predsa len slabiny. Znaky chrupu totiž bývajú v porovnaní so sekvenciami mitochondriálnej DNA podstatne menej stabilné. Závisia na ústnej hygiene a veku, keďže zubný kaz je kumulatívne ochorenie. Úlohu zohráva aj typický liečebný prístup zubárov: kedysi sa najmä trhalo, dnes sa zuby opravujú. Napriek tomu databázy zubných vzorov španielskej populácie ukazujú, že po roztriedení do rôznych vekových skupín a podľa narodenia v rámci rôznych ročných období ich možno spoľahlivo využiť v rámci forenznej identifikácie mŕtvych ľudí.
Zdroj: Komuniké FECYT – Spanish Foundation for Science and Technology z 29. júna 2010
Autor článku: TASR