Pridanie génu kvasinky do rajčín spomaľuje starnutie a rozpad rastlinného tkaniva. Podstatne sa tak predlžuje doba, počas ktorej sú rajčiny čerstvé. V americkom časopise Plant Journal to oznámil šesťčlenný tím, ktorý viedli Avtar Handa z Purdue University vo West Lafayette a Autar Mattoo z ministerstva poľnohospodárstva v marylandskom Beltville.
"Pri rajčinách dokážeme potlačiť starnutie a predĺžiť dobu čerstvosti o približne týždeň. Tieto základné poznatky možno využiť aj pri iných plodoch," povedal Handa. V pozadí tohto účinku je polyamínová látka spermidín, ktorá sa vyskytuje v bunkách všetkých organizmov. Biologické funkcie polyamínov zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané. Sčasti ten istý tím v minulosti zistil, že polyamíny ako spermidín a spermín zvyšujú kvalitu rajčín, čo sa týka výživnosti, ako aj spracovateľnosti. "Polyamíny ovplyvňujú najmenej niekoľko sto génov. Pozorovali sme, že spermidín hrá dôležitú úlohu pri obmedzovaní prejavov starnutia. Bude zaujímavé objaviť, aké úlohy ešte v organizme môže mať," uviedol Mattoo.
Vedci vložili do rajčín gén z kvasinky, ktorého bielkovinovým produktom je enzým spermidínová syntéza, čím v rajčinách stúpla tvorba spermidínu. Takéto plne dozreté rajčiny vydržali voči bežným o približne osem dní dlhšie, kým sa im začala šúveriť šupka. Znaky rozpadu a hniloby spojených s hubami sa u nich spomalili o približne tri dni. Tento výsledok je dôležitý všeobecne, avšak zvlášť v rozvojových krajinách, ktoré si nemôžu dovoliť klimatizované skladovacie priestory, ako v juhovýchodnej Ázii a v Afrike. Hladinu spermidínu možno zvýšiť buď genetickou úpravou, alebo ďalším šľachtením odrôd, ktoré už beztak prejavujú vysokú úroveň aktivity predmetného génu.
Zdroj: Komuniké Purdue University z 28. 6. 2010.
Autor článku: TASR