Hromadné nešťastia, havárie, komplikované operácie, liečba leukémie či nádorových ochorení. Pacienti vo všetkých týchto prípadoch by sa nezaobišli bez krvi od dobrovoľných darcov. Jej spotreba pritom v lete stúpa, pričom darcov je menej ako v iných obdobiach roka. "Vysoké percento darcov tvoria študenti, ktorí v lete nemajú školu a odchádzajú na rôzne brigády. Leto je aj obdobím dovoleniek, veľa ľudí vtedy cestuje autom. Najmenej darcov a zároveň najväčšia potreba krvi je tradične na prelome júla a augusta," uviedla primárka zariadenia Národnej transfúznej služby (NTS) v Bratislave Klára Sviteková.
Dlhodobo nedostatková je podľa Svitekovej krvná skupina A pozitív, a to napriek tomu, že ju má až 42 percent populácie. Druhou najčastejšou je tzv. nulka (32 percent), skupinu B má 18 percent ľudí a najvzácnejšia v našich zemepisných šírkach je krvná skupina AB, ktorú má podľa štatistík len osem percent populácie. NTS má v evidencii približne 45.000 darcov, pričom aktívna je asi polovica z nich. "Ročne urobíme asi 26 až 27-tisíc odberov, čo na jedného darcu vychádza asi jeden a pol odberu," priblížila Sviteková.
Pri transfúziách je dôležité, aby sa krvná skupina i Rh faktor darcu a príjemcu v čo najväčšej miere zhodovali. Inak by mohlo dôjsť k nebezpečným až smrteľným reakciám v organizme príjemcu, ktorý by začal vytvárať obranné látky. Čiastočnú výnimku tvoria krvné skupiny 0 a AB. Ľudia s krvnou skupinou 0 sú označovaní ako všeobecní darcovia, ktorých krv dokážu prijať aj pacienti s inými krvnými skupinami. Pri transfúziách sa však táto možnosť využíva len obmedzene, na dodanie samotných červených krviniek. Podobne príjemca so skupinou AB môže prijať určité množstvo krvi inej skupiny a jeho telo proti nej nebude vytvárať protilátky.
Rh faktor môže byť buď pozitívny alebo negatívny na prítomnosť antigénu D. Pri transfúziách je dôležité, aby sa prítomnosť tohto antigénu na červených krvinkách rešpektovala podobne, ako je to u krvných skupín. "Negatívny Rh faktor má len 15 percent ľudí. Všetky krvné skupiny s takýmto faktorom patria medzi vzácne a takejto krvi je nedostatok," upozornila Sviteková.
Pri jednom odbere, ktorý trvá päť až desať minút, sa zvyčajne odoberie 400 až 500 mililitrov krvi. Krv môže darovať každý zdravý človek vo veku 18 až 60 rokov, pri pravidelnom darovaní až do veku 65 rokov. Darcovia sa nesmú liečiť na žiadne chronické ochorenie, žena nesmie mať menštruáciu a nesmie byť po pôrode. Deň pred darovaním by sa nemal piť alkohol a človek by sa nemal vystavovať ani zvýšenej fyzickej záťaži. Darca by si doma zároveň nemal zabudnúť občiansky preukaz a preukaz poistenca.
Autor článku: TASR