Kosatky vysvetľujú ľudskú menopauzu

Kosatky vysvetľujú ľudskú menopauzu
Zdroj: bigstockphoto.com

Vedci konečne našli spojitosť medzi jedinými tromi tvormi, ktorých samice sa prestávajú reprodukovať pomerne dlho pred smrťou, vstupujú do menopauzy. Je ňou rastúca miera príbuznosti s mláďatami v skupine. V časopise Proceedings of the Royal Society London B to oznámili Rufus Johnstone z Cambridgeskej univerzity a Michael Cant z Exeterskej univerzity vo Veľkej Británii. Popri ľuďoch sa čosi také pozoruje iba v prípade kosatiek dravých (Orcinus orca) a delfínov krátkoplutvých (Globicephala macrorhynchus). Ženy prestávajú rodiť niekoľko desiatok rokov pred smrťou. Samice kosatiek, ktoré sa dožívajú 90 rokov, zhruba v 48 rokoch. Samice delfínov krátkoplutvých, dožívajúcich sa 65 rokov, v 36 rokoch. Samice ostatných dlhožijúcich cicavcov oproti tomu rodia až do doby krátko pred smrťou, napríklad slonice.

Menopauza znamenala evolučnú záhadu. Výskum kosatiek azda teraz priblížil jej konečné vysvetlenie. Ľudia, kosatky a delfíny krátkoplutvé majú veľmi rozdielne sociálne štruktúry, no podľa nového výskumu jedno spoločné: vo všetkých troch prípadoch sú samice s postupom veku čoraz geneticky príbuznejšie členom skupiny, v ktorej žijú. Staršie samice to motivuje, aby urobili maximum v záujme prežitia ostatných v skupine. Výsledkom je vznik „babičkovskej„ úlohy. Úspešnosť reprodukcie skupiny ako celku stúpne, keď sa staršie samice podelia s mladšími o rodičovské skúsenosti a samé prestanú rodiť, aby mladšie mali ľahší prístup ku zdrojom. Viaže sa k tomu ešte ďalšia okolnosť. Prinajmenšom v ľudskom prípade totiž s vekom rodičky rastie riziko deformácií plodu a nižšej zdatnosti narodených detí. Dáva teda zmysel, ak v skupine prednostne rodia mladšie ženy.

Staršie ženy a samice dvoch spomenutých morských cicavcov v dôsledku toho prerušujú vlastnú reprodukciu desiatky rokov pred smrťou. Biologickou „poistkou„ celoskupinovo želateľného správania je tu nástup menopauzy. Ľudia sa vyvinuli tak, že mladé ženy opúšťali vlastnú skupinu, aby si našli partnera v inej. Na začiatku bola medzi nimi a novou skupinou minimálna príbuznosť. Neskoršie, keď už ich deti začali mať vlastné deti, sa to zmenilo. Evolučne pre nich získala na význame voľba prestať rodiť a radšej sa starať o vnukov či vnučky cez pomoc dcéram či nevestám. Takto pre udržiavanie a šírenie svojich génov urobili viac, ako keby ešte mali ďalšie deti.

Pri kosatkách a delfínoch krátkoplutvých v rodnej skupine celoživotne zostávajú obe pohlavia, iba sa príležitostne združujú s inými skupinami kvôli páreniu. Výsledok je však podľa nového výskumu v úhrne rovnaký: samice sú s postupujúcim vekom čoraz príbuznejšie s mláďatami v skupine.
Pri iných dlhožijúcich cicavcoch rodnú skupinu kvôli páreniu typicky opúšťajú samce a samice zostávajú s matkami. V tomto prípade prírodný výber funguje tak, aby sa staršie samice ďalej samé reprodukovali – z evolučného hľadiska je to pre ich gény výhodnejšie, ako keby len pomáhali vychovávať vnukov či vnučky.

„Pravdepodobne to nie je jediný faktor závažný pre evolúciu 'babičkovstva'a menopauzy, dáva nám to však určitú predstavu, prečo sa obmedzujú na taký nízky počet druhov živočíchov,„ povedal Rufus Johnstone.

Zdroje: Proceedings of the Royal Society London B online z 30.6.2010; Komuniké University of Exeter z 1.7.2010

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: