Smrtonosné vírusy vo zvieratách

DNA kengúr, netopierov a iných malých cicavcov obsahuje "fosílne" sekvencie filovírusov - príčin krvácavých horúčok ako ebola a marburg. V časopise BMC Evolutionary Biology to predbežne online oznámili Derek Taylor, Robert Leach a Jeremy Bruenn z Buffalskej univerzity (štát New York, USA). Filovírusy sú pre ľudí najsmrtonosnejšie známe vírusy. Predmetné zvieratá s ich sekvenciami v genómoch však nevykazujú nijaké negatívne zdravotné dôsledky. Tieto "fosílne" vírusy si očividne selektívne udržiavajú ako genetickú obranu. To by mohlo pomôcť jednak pri vývoji ľudských vakcín, jednak pri výskume a modelovaní šírenia infekcií.

Tím Dereka Taylora týmto výskumom ako prvý preukázal výskyt "fosílnych" filovírusových sekvencií vo viacerých skupinách zvierat. Niektoré živočíchy, ako napríklad kengury, nikdy nekolonizovali Afriku, odkiaľ pochádzajú dosiaľ známe filovírusy. Výskum tiež prispieva k riešeniu otázky prírodných rezervoárov filovírusov, ktoré sa síce už skôr podarilo spojiť s netopiermi, ale iba v obmedzenom rozsahu. To naznačovalo, že hlavnými rezervoármi sú iné zvieratá. Vedci našli genetické stopy filovírusov vo vzorkách z kengury chovanej v zoo v Buffale, netopiera odchyteného v areáli ich univerzity, ako aj z viacerých druhov malých cicavcov, zvlášť hlodavcov, vrátane myši, potkana a piskora. Placentovcov i vačkovcov.

Dôležitým výsledkom tohto výskumu je objav nového mechanizmu, ktorým môžu cicavce získavať gény – cez neretrovírusové integrované RNA vírusy. RNA retrovírusy ako HIV/AIDS sa bežne integrujú do cicavčích genómov. "Keďže filovírusy infikujú iba cytoplazmu buniek, nie bunkové jadro, a nedokážu vyrobiť vlastné DNA kópie, ktoré by sa integrovali do genómu ako retrovírusy, nikto nepomyslel na génový prenos medzi neretrovírusovými RNA vírusmi a hostiteľmi. Naša štúdia však ukazuje, že sa to deje a že je to ďaleko všeobecnejší jav, než si myslíme," povedal Jeremy Bruenn. Ako značné podcenenie reality sa tiež javí doterajší predpoklad, že filovírusy sa v cicavcoch objavili iba pre niekoľkými tisícročiami. "Naše poznatky ukazujú, že filovírusy v cicavcoch majú aspoň 10-24 miliónov rokov, pravdepodobne oveľa viac. Tento vzťah sa nevyvinul až s rozvojom poľnohospodárstva, no zrejme už pri vzniku cicavcov," povedal Derek Taylor.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: