Francúzsky biológ a chemik Louis Pasteur pred 125 rokmi 6. júla 1885 úspešne otestoval svoju vakcínu proti besnote.
Na vakcíne proti besnote začal Pasteur pracovať už ako známy vedec. Vtedy mal už za sebou výskum kvasenia a z neho vyplývajúcu metódu ochrany potravín - pasterizáciu. Vyriešil aj epidemický úhyn priadky morušovej, ktorý hrozil bankrotom pradiarenského priemyslu a zaoberal sa aj vakcináciou dobytka napríklad proti obávanému ochoreniu sneti slezinnej. V júli 1885 k nemu priviedli deväťročného Josepha Meistera, ktorého pred dvoma dňami pohrýzol besný pes. Nákazlivé ochorenie zasahujúce centrálnu nervovú sústavu znamenalo pre dieťa ťažkú a bolestivú smrť udusením za plného vedomia. Pausteur vtedy po prvýkrát aplikoval očkovanie vakcínou. Dospel k nej už skôr pri experimentovaní so slinami a miechou zvierat. Pasteur dieťa očkoval počas desiatich dní, choroba neprepukla a chlapec sa dožil mnohých rokov.
Tento prípad Pastuera a jeho výskumy natoľko spopularizoval, že v roku 1888 došlo k založeniu Pasteurovho inštitútu (Pasteur Institute) v Paríži pomocou súkromných zdrojov. Ústav sa stal miestom výskumu nebezpečných nákazlivých ochorení, liečby besnoty a centrom výučby. Dodnes ostáva dôležitým centrom vedy a výskumu. Hoci besnota bola (aj zostala) nebezpečným ochorením, Pasteur neodporúčal preventívne očkovanie. Keďže pohryznutie besným zvieraťom predsa len nebýva také časté a ochorenie má inkubačnú dobu 20 až 60 dní, po okamžitom očkovaní sa imunita pacienta má možnosť dostatočne rozvinúť.
Louis Pasteur sa stal národným hrdinom. Modifikácia jeho vakcinácie proti besnote sa používa dodnes. Tradičná vakcína obsahuje neaktívne vírusy besnoty kultivované na kačacích vajciach. Novšia vakcína je bezpečnejšia a pri jej použití stačí menej injekcií.
zdroje: www.zephyrus.co.uk, http://qshc.bmj.com, www.wired.com
Autor článku: TASR