Nová počítačová metóda spresňuje určovanie pohlavia na základe neúplných či poškodených ľudských kostrových pozostatkov. V časopise Journal of Forensic Sciences to oznámili Joan Bythewayová zo Štátnej univerzity Sama Houstona v texaskom Huntsville a Ann Rossová zo Severokarolínskej štátnej univerzity v americkom Raleigh.
Kvalitnejšie televízne seriály s forenznou tématikou to už síce trochu skorigovali, no vo verejnosti stále prevláda názor, že určiť, či nájdené kosti patrili žene alebo mužovi, sa dá ľahko. Nie je to pravda. Aj v kriminálnych prípadoch sú pozostatky neraz neúplné či poškodené. Nuž a pri nehodách a katastrofách i v archeologickom výskume ide skôr o pravidlo. Forenzní vedci sa pri určovaní pohlavia riadia vizuálnym zhodnotením veľkosti a tvaru panvovej kosti (os coxa respektíve os coxae). „Táto metóda môže byť pomerne presná, má však obmedzenia. Napríklad keď panvu roztrieštil náraz pri leteckej havárii, alebo sa pozostatky už pokročilo rozložili v masovom hrobe,“ povedala Ann Rossová.
S Joan Bythewayovou preto využili technológiu trojrozmerného zobrazovania s cieľom dospieť k vysoko spoľahlivej metóde číselného vyhodnocovania čiastkových znakov na panve, ktorými sa ženy líšia od mužov. Takto vymedzili vyše 20 znakov, ktorých kombinácia umožňuje spoľahlivo určiť pohlavie mŕtvej osoby aj vtedy, keď sa zachová iba 15 percent panvy. Snímač obrazu najprv vytvorí digitálnu trojrozmernú mapu zachovaného zlomku panvy. Počítač potom zmeria identifikované pohlavne špecifické anatomické znaky a výsledky porovná s databázou. „Táto metóda je podstatne presnejšia ako tradičné vizuálne zhodnotenie,“ zdôraznila Ann Rossová. Presnosť vizuálneho býva okolo 90 percent, presnosť počítačového dosahuje 98 percent a viac, podľa okolností až prakticky 100 percent. Ukázalo sa tiež, že niektoré znaky bežne využívané pri vizuálnom zhodnotení ako indikátory pohlavia sú v skutočnosti pre tento účel nevhodné.
Zvlášť veľký význam má nová metóda v súdnictve. Nejde iba o vyššiu presnosť. Hlavná je skutočnosť, že výsledok nezávisí od osobného názoru znalca, hoci kvalifikovaného, ale od pevných kvantitatívnych údajov. To je dôležitý rozdiel vo svetle federálnych pravidiel v USA, ktoré určujú prípustnosť tých-ktorých dôkazov v trestnom súdnom konaní. Bádateľky plánujú zahrnúť svoje výsledky do softvérového systému trojrozmerného identifikácie Národného ústavu spravodlivosti USA.
Zdroj: Komuniké North Carolina State University zo 6.7.2010
Autor článku: TASR