Stravovanie v letných mesiacoch má svoje špecifiká. Vysoké teploty vzduchu, relatívne nízka vlhkosť vzduchu a častejšia konzumácia epidemiologicky rizikových potravín ako napr. zmrzlina môžu predstavovať určitú záťaž najmä na kardiovaskulárny a gastrointestinálny systém a metabolickú homeostázu organizmu (najmä vodná a minerálna rovnováha organizmu) aj u zdravých ľudí, čo je potrebné zohľadniť aj v stravovaní. Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR upozorňujú, že v počas letných dní by sme mali siahnuť skôr po ľahšej strave. Strava má byť v lete ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, pretože organizmus napr. v lete nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zimných mesiacoch, súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok.
Zložením má byť vyvážená a pestrá. Mala by obsahovať dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín. Naopak, vyhýbať sa treba jedlám a potravinám bohatým na tuky (najmä nasýtené) a jednoduché sacharidy. Leto je obdobím dozrievania viacerých druhov ovocia a zeleniny, čo by si malo prejaviť aj v našom jedálničku. Okrem množstva tekutín totiž obsahujú množstvo cenných výživových zložiek, ako sú vitamíny a minerály, enzýmy či vláknina. "V lete je priebežné dopĺňanie vitamínov a minerálnych látok stravou potrebné, pretože slnečné žiarenie spotrebúva (najmä pri opaľovaní a masívne pri opaľovaní spojenom s fajčením) antioxidanty v organizme," upozorňujú odborníci z ÚVZ.
Ide najmä o antioxidanty, ktoré môžeme doplniť stravou - vitamíny A (resp. betakarotén - provitamín A), C a E. Vitamín A sa nachádza v mrkve, paradajkách, malinách, marhuliach, masle či rybách. Vitamín C sa nachádza v ovocí ako sú čierne ríbezle, jahody, citrusové ovocie, kivi, maliny, černice, ale aj v zelenine, ako je paprika, karfiol, kel, kaleráb, paradajky, zemiaky. Vitamín E nájdeme v rastlinných tukoch a olejoch, zelenine, orechoch, obilných klíčkoch. Veľmi účinným antioxidantom je však aj lykopén, ktorý obsahujú paradajky či červený melón. Vysoké teploty vedú k zvýšeným stratám vody z organizmu najmä potením, čo je spojené aj so stratou minerálov (najmä sodík). Straty tekutín a minerálnych látok je preto potrebné nahrádzať správnym pitným režimom a konzumáciou vyváženej stravy.
V lete odporúčajú odborníci obmedziť konzumáciu tzv. epidemiologicky rizikových potravín, hlavne pokiaľ nie je zaručená dostatočná hygiena pri ich výrobe, skladovaní a manipulácii s nimi. Príkladom je zmrzlina, lahôdky, cukrárske výrobky, pokrmy pre dojčatá a deti. Takisto výrobky z mäsa, vajec a mlieka by ste mali konzumovať len dostatočne tepelne spracované. Dôležité je tiež dodržiavať dĺžku a teplotu pri skladovaní potravín a pokrmov. Pri spracovaní potravín uprednostnite počas týchto mesiacov varenie, dusenie a pečenie pred vyprážaním a fritovaním. Aj stravovanie detí a starších ľudí má počas týchto dní svoje špecifiká. U detí je potrebné klásť osobitný dôraz na pitný režim, keďže u nich vznikne oveľa ľahšie dehydratácia. Obmedziť nadmerný príjem sladkostí a nahradiť ich zeleninou a ovocím, najlepšie chemicky neošetrovaným.
"U starších ľudí je zase potrebné vziať do úvahy polymorbiditu (teda výskyt ochorení, ktoré vyžadujú osobitnú skladbu stravy a pitný režim - ide najmä o kardiovaskulárne, metabolické, obličkové ochorenia) a s ňou súvisiace požívanie liekov, ktoré môžu ovplyvňovať napr. vylučovanie vody z organizmu," upozorňujú odborníci. Netreba tiež zabúdať na vekom potlačený pocit smädu, z čoho vyplýva, že starší ľudia musia cielene myslieť na dostatočný príjem tekutín a obmedzenú chuť do jedla, čo je možné vyriešiť používaním byliniek pri príprave jedál, ktoré povzbudia chuť. Starší ľudia majú tiež znížené nároky na energetickú hodnotu stravy v dôsledku pomaleného metabolizmu a menšej fyzickej aktivity.
Autor článku: TASR