Ťahaním za fúzy proti mozgovej porážke

Ťahaním za fúzy proti mozgovej porážke
Zdroj: bigstockphoto.com

Stimulácia fúzov potkanov sa osvedčila ako prevencia následkov mozgovej porážky. Vedci teraz skúmajú, či to podobne funguje aj v prípade ľudí. V časopise Public Library of Science ONE to oznámil Ron Frostig z Kalifornskej univerzity v Irvine s tromi kolegami. Prvým autorom článku bol Christopher Lay. Mozgové porážky sú po srdcových ochoreniach a rakovine treťou hlavnou príčinou úmrtnosti v USA. Ročne postihnú približne 795.000 Američanov, z ktorých zomrie vyše 137.000. Aj keď sa pri tejto bilancii zaiste veľmi nehodí používať ľahší tón, tím Rona Frostiga novým výskumom názorne predviedol, ako možno uniknúť smrti doslova o fúz.

Pokusy s potkanmi totiž ukázali, že najbežnejšiemu typu porážky možno úplne zabrániť stimuláciou jediného fúza tohto cicavca. Stačilo sa ho štyri minúty dotýkať počas prvých dvoch hodín zablokovania predmetnej cievy. Krv rýchlo začala prúdiť cez iné tepny, našla si „obchádzky“, ako automobil, ktorý zíde z diaľnice, aby sa vyhol zápche.
Tieto náhradné cievne cesty sa navyše rozšírili, aby kompenzovali dovtedy nedostatočný prívod krvi do mozgu. V prípade potkanov to fungovalo stopercentne. Priaznivé účinky sa objavili aj pri náhodnej stimulácii, no rozhodujúci bol včasný zásah – ak sa so stimuláciou začalo viac ako tri hodiny po porážke, odumrelo priveľa mozgových buniek.

Za mozgovou porážkou je zvyčajne prasknutie či upchatie tepny (krvnou zrazeninou), ktorá privádza do mozgu kyslík a živiny. Časť mozgu nato odumrie. Pri potkanoch tomu možno predísť stimuláciou mozgovej oblasti s nedostatkom krvi. Platí to aj pre ľudí? Muži majú fúzy, no čo ženy? „Stimulácia prstov, pier alebo všeobecne tváre by mohla mať podobný účinok,“ povedala členka tímu Melissa Davisová. „Na rode tu nezáleží,“ doplnil ju Ron Frostig. Podstatná je skutočnosť, že máme na tele citlivé oblasti, ktoré sú prepojené s rovnakou oblasťou mozgu ako jemne vyladené fúzy potkanov. Na druhej strane Ron Frostig upozornil, že tento výskum je iba prvý krok, akokoľvek je to dôležitý prvý krok. Predpokladá však, že odhalený mechanizmus ponúkne možnosť účinných liečebných zásahov ešte predtým, ako sa postihnutý dostane na lekársku pohotovosť.

Porážka sa prejavuje poruchami reči, ochrnutím a poškodením mozgu. Niekomu pomôže okamžité nasadenie liekov, no rizikom je krvácanie do mozgu. Postihnutým sa radí ležať v pokoji a mlčky v tichom prostredí. No podľa Rona Frostiga by mohla byť vhodnejšia dobrá masáž, počúvanie pesničiek, alebo iná stimulácia správnych nervových zakončení. Neurovedec David Kleinfeld z Kalifornskej univerzity v San Diegu si myslí, že by bol „zločin, keby sa tento mechanizmus po takých zreteľných výsledkoch pokusov s potkanmi nepreveril aj kontrolovanými klinickými skúškami s ľuďmi“. To nebude jednoduché, lebo mozgové porážky ľudí sa nedajú predpovedať. Azda pomôžu lekári a záchranári, ktorí sa podujmú na skúšky – pri splnení etických zásad – po rozpoznaní skorých príznakov.

Zdroj: Komuniké University of California – Irvine z 13.7.2010

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: