Vedci potvrdili hypotézu ochranného mozgu

Vedci potvrdili hypotézu ochranného mozgu
Zdroj: bigstockphoto.com

Analýza takmer pol tisíca druhov cicavcov podporila názor, že veľký mozog pomáha prežitiu tým, že umožňuje zložitejšie správanie. V časopise Journal of Evolutionary Biology to oznámil César Gonzáles-Lagos zo Strediska ekologického výskumu a lesníckych aplikácií pri Barcelonskej autonómnej univerzite s dvoma kolegami. „Už v minulosti sa myslelo, že jednou zo selektívnych výhod veľkého mozgu je to, že napomáha rozvoju nového správania ako reakcie na ekologické výzvy, ktoré daný jedinec predtým nezažil, napríklad náhly úbytok potravy, alebo príchod nového predátora. Druhy, ktorým sa vyvinul väčší mozog, žijú podľa hypotézy ochranného mozgu dlhšie ako druhy s menším, a preto sa aj môžu viackrát reprodukovať,“ povedal César Gonzáles-Lagos.

Hypotéza teda tvrdí, že ak zviera chráni veľký mozog, jednak pravdepodobnejšie prežije v krátkodobom meradle, jednak celkove žije dlhšie, vrátane dlhšej reprodukcie. Tieto výhody by mali vyvážiť energetické a vývojové nároky veľkého mozgu. Donedávna však v tejto veci bolo naporúdzi iba málo dôkazov, takže vedci nedospeli k jednoznačnej zhode, či je to naozaj pravda. César Gonzáles-Lagos s kolegami teraz zanalyzoval 493 druhov cicavcov z najrôznejších oblastí Zeme. Výsledky sú „korelatívne“, to znamená, že poukazujú na súvislosť, nie nevyhnutný sled príčina-účinok. Napriek tomu z nich zreteľne vyplýva, že spojitosť veľkého mozgu s dlhým životom nie je len dôsledkom faktu, že druhy s veľkým mozgom majú aj väčšie telo a vyvíjajú sa pomalšie, ale aj toho, že žijú v špecifických oblastiach, alebo majú tých istých evolučných predchodcov.

„Keďže predĺženie života je ústredný bod mnohých hypotéz o výhodách vývoja veľkého mozgu, tieto výsledky ponúkajú pevný základ, ktorý možno využiť na ďalšie budovanie všeobecnej teórie evolúcie mozgu,“ uzavrel César Gonzáles-Lagos. Niektorým cicavcom sa vyvinuli podstatne väčšie mozgy, ako by sa očakávalo vzhľadom na ich telesné rozmery. Príkladmi sú primáty, veľryby a slony. Veľký mozog však znamená väčšiu spotrebu energie a dlhší čas vývoja. Táto otázka trvale pútala pozornosť aj Charlesa Darwina. V diele The Descent of Man (O pôvode človeka) z roku 1871 napísal, že veľký mozog, aký majú ľudia, zlepšil mentálne schopnosti jedincov, lebo prírodný výber podporuje práve vznik veľkých mozgov. O konkrétnych selektívnych výhodách lepších mentálnych schopností sa však vedci stále sporia, všeobecne biologicky to nie je jednoduché.

Zdroj: Komuniké FECYT – Spanish Foundation for Science and Technology zo 16.7.2010

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: