Upravený toxín morského slimáka homôlky v podobe tabletky pomáha zmierňuje silnú bolesť podobne ako morfium. Avšak bez vzniku závislosti. Morské slimáky homôlky (rod Conus) sú dravce, ktoré sa živia drobnými rybami. Ako všetky slimáky sa pohybujú pomaly, a tak útočia prekvapivým výpadom. Z úst rýchlo vysúvajú ako harpúnu ihlovitý zub, ktorým do koristi vstreknú silný jed, respektíve zmes jedov. Ide o tzv. konotoxíny, chemicky peptidy (krátke reťazce aminokyselín čiže malé bielkoviny). Korisť ochromujú dokonale, lebo narúšajú celý rad kľúčových funkcií v organizme. Už v minulosti sa zistilo, že niektoré konotoxíny pomáhajú pri najvážnejších formách neuropatickej bolesti. Vzišlo z toho aj niekoľko liekov, problémovým však zostal spôsob ich podávania. Napríklad liek Prialt, syntetická verzia omega-konotoxínu MVIIA, vyžaduje priame vstreknutie do miechy, čo sa realizuje cez chirurgicky zavedenú pumpu.
Tím Davida Craika z Queenslandskej univerzity v austrálskom Brisbane teraz chemickou úpravou vytvoril konotoxín, ktorý možno podávať cez ústa ako tabletku. Podarilo sa im totiž spojiť dva konce, N-terminus a C-terminus, molekuly alfa-konotoxínu Vc1.1, pôvodne izolovaného z homôlky druhu Conus victoriae. Výsledkom je kruhový peptid, ktorý označili ako alfa-konotoxín cVc1.1. „Hlavu“ a „chvost“ bielkoviny v ňom spája šesť aminokyselín, konkrétne dva alaníny, ktoré majú na každej strane po jednom glycíne. Skúšky na potkanoch preukázali rovnakú účinnosť ako analgetikum gabapentín, hojne využívaný pri neuropatických bolestiach. Podstatný je tu fakt, že kruhový peptid takto funguje s dávkou na úrovni necelého jedného percenta zvyčajnej dávky gabapentínu.
Peptidy sú veľmi účinné lieky, no všeobecne sa vnímajú ako nevhodné kvôli nestabilite, a tým aj ťažkostiam s podávaním. Ústne sa ich dá brať iba málo. Napríklad cyklosporín, potláčajúci imunitu, je cyklický peptid z 11 aminokyselín. David Craik s kolegami ukázal, že takýmto „skruhovaním“ možno dosiahnuť ústne podávanie aj pri väčších peptidoch. Len treba, aby konce molekúl boli dostatočne blízko pri sebe, takže vzdialenosť možno preklenúť 6-10 aminokyselinami. To je splnené pri zhruba štvrtine všetkých známych bielkovín. Ak majú ich molekuly spojené konce, lepšie odolávajú štiepiacim enzýmom. „Príroda toto skruhovanie objavila dávno pred nami,“ zdôraznil David Craik. Pripomenul cyklický peptid kalata B1. Pred vyše 30 rokmi ho v Kongu objavil nórsky lekár Lorents Gran, keď skúmal čaj z istej rastliny, ktorým si tamojšie ženy zrýchľovali pôrod. Kruhovú štruktúru kalaty B1 v 90. rokoch doložil práve David Craik s kolegami. Následne objavil niekoľko ďalších kruhových peptidov, ktoré nazval cyklotidy.
„Ústne podávateľný liek s analgetickými účinkami Prialtu znamená absolútnu revolúciu v tom, ako sa usilujeme zvládnuť chronickú a terminálnu bolesť,“ povedal o alfa-konotoxíne cVc-1.1 Jon-Paul Bingham z Havajskej univerzity v Manoe (USA).
Zdroj: Chemical and Engineering News z 26.7.2010
Autor článku: TASR