Životospráva a režimové opatrenia pri epilepsii

Životospráva a režimové opatrenia pri epilepsii
Zdroj: bigstockphoto.com

Pre pacienta s epilepsiou platia v praxi viaceré pravidlá, ktoré by mal dodržiavať.

Životospráva pri epilepsii má tri hlavné ciele

  1. odstrániť všetky vplyvy, ktoré môžu viesť k zvýšeniu počtu epileptických záchvatov
  2. chrániť chorého pred nebezpečenstvami, ktoré by ho mohli pri záchvate ohroziť
  3. takisto pred týmito nebezpečenstvami treba chrániť aj jeho okolie

Prísny zákaz pitia alkoholu

Pacient, ktorý má epilepsiu musí bezpodmienečne dodržiavať prísny zákaz pitia alkoholu, a to aj v najmenších dávkach. Aj malé dávky alkoholu sú pre pacientov veľmi nebezpečné a môžu vyvolať záchvat. Je síce pravdou, že alkohol pôsobí na mozgové štruktúry tlmivo, a teda aj čiastočne protizáchvatovo, avšak medzistupne jeho odbúravania môžu vyprovokovať až sériu ťažko zvládnuteľných záchvatov. Známy je fakt, že pravidelné nadmerné pitie alkoholu môže spôsobiť ťažké poškodenie mozgu, ktoré sa prejaví aj epileptickými záchvatmi.

Základom je pestrá strava

Pacient s epilepsiou sa má vyhýbať aj nadmernému príjmu tekutín v akejkoľvek forme (nápoje, polievky..), pretože prílišné „zavodnenie“ mozgu znižuje záchvatový prah a môže tiež vyprovokovať záchvat. Neznamená to však obmedzovať príjem tekutín pod bežnú normu alebo neuhasiť smäd po väčšej strate tekutín z tela.

Pacient by nemal jesť nadmerne solené a korenené jedlá, lebo tie vyžadujú „nebezpečný“ nadmerný príjem tekutín. V minulosti sa medzi pravidlami protizáchvatovej životosprávy uvádzali rôzne diétne obmedzenie (napr. zákaz čokolády, kakaa...), ktoré sa však ukázali neopodstatnenými. Chorým s epileptickými záchvatmi možno preto odporúčať normálnu, pestrú, nepresolenú a neprekorenenú stravu s dostatočným príjmom ovocia a zeleniny.

Spánok by mal byť dostatočne dlhý

Veľmi dôležitou súčasťou životosprávy je u pacientov pravidelný rytmus spánku a bdenia. Prechod medzi spánkom a bdením, stavy ospanlivosti, driemoty predstavujú rizikové obdobie z pohľadu možnej provokácie epileptických záchvatov. Preto má byť nočný spánok dostatočne dlhý, má zodpovedať veku a individuálnym potrebám pacienta.

Dôležité je nielen dodržiavanie rovnakej „dĺžky“ spánku, ale aj pravidelného, pevného spánkového režimu - pacient si má večer líhať do postele a ráno vstávať z postele vždy v rovnaký čas. Pre narušenie pravidelnosti spánkového režimu sú pre pacienta s epilepsiou nevhodné zamestnania so striedaním denných a nočných zmien, nočné služby, nočné cestovanie, zábavy, vhodný nie je ani príležitostný poobedňajší spánok.

Vonkajšie podnety môžu byť hrozbou

V pomerne zriedkavých prípadoch môžu epileptický záchvat vyvolať rôzne podnety z vonkajšieho prostredia.  Môžu to byť prerušované svetelné podnety, ktorým je človek vystavený napríklad pri jazde autom alebo vlakom hustým stromoradím, blikavé svetlo na diskotékach, záblesky slnečných lúčov odrážajúce sa od vodnej hladiny, mihotavé osvetlenie televíznej obrazovky, čo býva hlave pri nekvalitnom, „rušenom“ obraze.

Podobne môžu byť záchvaty vyvolané aj prudkými prekvapujúcimi zvukmi, dotykmi určitej časti tela, čítaním, psychickými pochodmi (riešenie zložitých úloh...). Opätovne je potrebné zdôrazniť, že záchvaty vyvolané spomenutými podnetmi sú vzácne a vyskytujú sa len u malej časti pacientov. Je logické, že v týchto prípadoch tzv. „reflexných záchvatov“ je potrebné, aby sa im pacienti vyhýbali. Spomenuté podnety nie sú samotnou príčinou záchvatov, len provokujú ich vznik, väčšine pacientov vôbec neškodia.

Fajčenie je vhodné radšej obmedziť

Fajčenie cigariet má všeobecne známe škodlivé účinky na zdravie. Dokázateľne nevplýva na zhoršovanie epileptických záchvatov. No vzhľadom k tomu, že jedným z jeho nežiaducich účinkov je aj ovplyvnenie cievneho systému – zhoršovanie prekrvenia zužovaním ciev, napríklad aj v okolí epileptického ložiska, môže týmto potenciálne prispievať k rozširovaniu „populácie epileptických“ nervových buniek. To je jeden z ďalších dôvodov, prečo by mal pacient s epilepsiou s týmto zlozvykom prestať.

Primeraný pohyb pomáha

Pacienti s epilepsiou horšie znášajú horúce nevetrané priestory a priamy účinok slnečných lúčov na nepokrytú  hlavu, primerané opatrné slnenie ich však nepoškodzuje. Horšie znášajú aj veľmi ťažkú a dlhšie trvajúcu fyzickú námahu. Možnosť provokácie záchvatu telesnou aktivitou sa však vo všeobecnosti preceňuje, rizikové sú len aktivity spojené s nadmernou fyzickou záťažou.

Naopak, primeraná fyzická aktivita a športovanie pomáhajú zlepšovať telesnú výkonnosť a zdatnosť pacientov, ako aj ich disciplínu a životosprávu, účasť v kolektívnych športoch bráni izolácii chorého. Samozrejme, že aj pri športových aktivitách treba dodržiavať určité obmedzenia, ktoré pomáhajú predchádzať možným zraneniam sa pacienta počas záchvatu, ale takisto slúžia aj na ochranu jeho spoluhráčov.

Vhodný šport treba zvážiť

Športové aktivity treba vždy zvažovať aj s ohľadom na typ epileptických záchvatov, ktoré sa u pacienta vyskytujú. Za nevhodné športy pre pacienta s epilepsiou považujeme napr. jazdu na koňoch, hádzanie kladivom, oštepom, šermovanie, streľbu, box, vytrvalostný beh, skákanie na lyžiach, zjazd na lyžiach, skoky do vody, potápanie a podobne.

Pri plávaní musí mať pacient vždy pri sebe trvalý dozor, dozor je však potrebný napr. aj pri jeho kúpaní vo vani. Pacient by sa mal vystríhať pobytu v tesnej blízkosti nebezpečných strojov, respektíve práci s nimi, nemal by sa pohybovať ani v tesnej blízkosti ohňa, alebo v „nechránených“ výškach atď..

Na záchvat zareagovať s rozvahou

Počas všetkých aktivít treba jednoducho myslieť na to, že záchvat sa u neho môže vyskytnúť kedykoľvek a že aj krátkotrvajúca porucha vedomia môže spôsobiť jeho vážne poškodenie, v niektorých prípadoch až usmrtenie.

Z pohľadu možného poškodenia zdravia sú vo výhode tí pacienti, u ktorých sa záchvat vždy začína akousi predzvesťou (aurou) a teda môžu na prichádzajúci záchvat adekvátne zareagovať, napríklad vzdialiť sa z nebezpečného miesta, ľahnúť si a podobne.

Čo s vodičským preukazom

Čo sa týka vodičského preukazu, epilepsia sa tradične považuje za rizikový stav pre vedenie motorového vozidla. Problematika vodičského oprávnenia pre pacientov s epilepsiou je komplikovaná a v mnohých aspektoch aj v súčasnosti neujasnená. Ani v rámci Európskej únie nie sú jednotné kritériá a všeobecne známy je aj fakt, že rôzne štáty USA majú rôzne predpisy upravujúce vydávanie vodičských licencií pacientom s epilepsiou.

U nás platí nariadenie, že každej osobe, ktorá mala aspoň jeden epileptický záchvat, má byť vodičský preukaz odobratý. Vodičské oprávnenie možno pacientovi s epilepsiou vrátiť až po dostatočne dlhom bezzáchvatovom období, ktoré sa delí na obdobie s liečbou a bez liečby. Vrátenie vodičského oprávnenia vodičom profesionálom po prekonaní epileptických záchvatov nie je možné, odporúča sa výnimka - riadenie traktorov bez transportu osôb. V prípade, že pacient prekonal jeden dokázaný epileptický záchvat je potrebné vodičský preukaz odovzdať, následne 1 rok sledovať klinický stav pacienta a EEG, pred konečným rozhodnutím zrealizovať EEG vyšetrenie po spánkovej deprivácii pacienta.

Rada na záver

Striktné dodržiavanie protizáchvatového režimu a životosprávy je nevyhnutnou súčasťou starostlivosti o pacienta s epilepsiou. Uvedené všeobecné zásady však treba u každého pacienta individuálne mierne modifikovať podľa typu epileptických záchvatov, ktoré sa u neho vyskytujú, ako aj podľa častosti ich výskytu.

Pacient sa má dôsledne vyhýbať situáciám, pri ktorých môže dôjsť k ohrozeniu jeho samého alebo okolia, na druhej strane to však neznamená, že si má prehnane úzkostlivými opatreniami sťažovať už aj tak zhoršené životné podmienky v situáciách, kde je pravdepodobnosť ohrozenia zdravia iba veľmi malá alebo nepravdepodobná.

Autor článku: MUDr. Branislav Kollár, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: