Leto je obdobie, keď je zvýšené riziko najmä hnačkových, ale aj ďalších epidemiologických ochorení. Teplé prostredie je totiž optimálne pre množenie sa baktérií, ktoré ich spôsobujú. Najčastejším ochorením sú salmonelózy. Vyskytujú sa počas celého roka, pretože táto baktéria je schopná množiť sa aj pri nižších teplotách, ale letné obdobie je pre ich množenie optimálne. Riziko hrozí najmä pri chybách počas výroby tovarov a ich skladovania, či pri opakovanom zohrievaní potravín.
"Upozorňujeme ľudí, aby veľmi opatrne pripravovali potraviny s obsahom vajec, ktoré sú najčastejším faktorom prenosu nákazy salmonelózy. Tiež na to, aby sa vyhýbali potravinám, do ktorých sa pridávajú surové vajcia. Najdôležitejšie je, aby sa nielen v domácnostiach, verejných jedálňach, reštauráciách či výrobniach potravín vajcia dostatočne dlho tepelne upravovali. Ak sa tak nestane a niekoľko baktérií salmonely prežije - optimálna teplota na ich množenie je nad 30 stupňov - tak aj ich malé množstvo sa dokáže rozmnožiť a vyvolať ochorenie," konštatovala vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Mária Avdičová.
Dodala, že ak nekonzumujeme potraviny hneď a chceme ich skladovať, tak ich treba rýchlo schladiť a uložiť do chladničky. Pri opätovnom použití sa musia opäť dostatočne prehriať, aby sa tým zabránilo riziku ochorenia. Aj keď nemusí byť každá potravina, ktorej zložkou sú aj vajcia, kontaminovaná, musíme sa ku všetkým správať rovnako obozretne. Podobná baktéria, ktorá sa síce až tak často nemnoží v potravinách, ale prežíva v nich, je kampilobaktéria a spôsobuje takzvanú kampilobakteriózu. Nachádza sa najčastejšie v hydinovom mäse, v našich podmienkach to môžu byť okrem hydinových aj ovčie výrobky. Iným typom letného rizika je ochorenie na dyzentériu, (šigelózu, úplavicu), pri prenose ktorej zvieratá nehrajú žiadnu úlohu. "Je to čisto ľudská baktéria, je patogénom pre človeka a aj sa u človeka vyskytuje. K prenosu dochádza potravinou, ktorú chorý človek kontaminuje rukami s obsahom výlučkov pri nedostatočnej osobnej hygiene. Táto choroba sa však môže šíriť napríklad aj koreňovou zeleninou či jahodami. Aj keď je zakázané hnojiť zem ľudskými exkrementami, nie vždy sa to dodržuje. Takéto potraviny preto musíme dôkladne umyť, aby sa riziko minimalizovalo," zdôraznila Avdičová.
Podobným spôsobom sa šíri aj žltačka typu A, ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus. Nespôsobuje ho baktéria, ale vírus prenášajúci sa z človeka na človeka. Hovorí sa jej choroba špinavých rúk, preto je dôležité dbať na osobnú hygienu. Nie je to celkom typické letné ochorenie, lebo vírusy žltačky sa nemnožia mimo ľudského organizmu, ale len ako parazit, kde sú prítomné živé bunky. Prežívajú aj vo vode v sociálnych zariadeniach, teda tam, kde chorý človek prostredie mohol kontaminovať.
Autor článku: TASR