Porovnávací výskum črevných baktérií detí z afrického vidieka a z veľkého európskeho mesta poukázal na odlišnosti, z ktorých podľa všetkého vyplýva rozdielny výskyt obezity, alergií a zápalových chorôb.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to predbežne online oznámil deväťčlenný taliansko-belgický tím, ktorý viedol Paolo Lionetti z univerzity vo Florencii. Prvou autorkou článku bola jeho kolegyňa Carlotta De Filippoová. Porovnávali črevné mikróby dvoch skupín detí vo veku jeden až šesť rokov. V prvej bolo 14 zdravých detí z kmeňa Mossiov, obyvateľov dedinky Boulpon v západoafrickej Burkine Faso, v druhej 15 zdravých detí z Florencie, teda stredne veľkého európskeho mesta. Prvú skupinu vybrali ako konzumentov tradičnej vidieckej stravy v Afrike, ktorá dobre odráža zloženie ľudskej stravy po vzniku poľnohospodárstva v mladšej kamennej dobe. Obsahuje málo tukov a živočíšnych bielkovín, no naopak veľa škrobu, vlákniny a rastlinných polysacharidov. Všetky potraviny sa pestujú či chovajú miestne. Prevažujú cereálie ako proso a čirok, ktoré sa melú na múku a tvoria základ hustej kaše, podávanej s zeleninovou a bylinkovoou omáčkou, strukoviny ako hrach a rôzna zelenina. Tamojšiu stravu, zvlášť počas obdobia dažďov, dopĺňa hydinové mäso – a termity. Boulponské deti sú dojčené do dvoch rokov a dovtedy ich strava obsahuje 2,3 percenta vlákniny. Pri dvoj- až šesťročných boulponských deťoch je to 3,2 percenta. Európske deti z Florencie boli dojčené iba do jedného roka. V ich strave je veľa živočíšnych bielkovín, cukru, škrobu a tuku a naopak málo vlákniny. Pri jedno- až dvojročných je podiel vlákniny iba necelých 0,7 percenta, pri dvoj- až šesťročných 0,9 percenta.
Týmto odlišným zloženiam stravy boulponských a florentských detí zodpovedajú aj denné kalorické bilancie. Boulponské: jedno- až dvojročné 672 kilokalórií (kcal), dvoj- až šesťročné 996 kcal. Florentské: jedno- až dvojročné 1069 kcal, dvoj- až šesťročné 1513 kcal. Ako sa to prejavilo na zložení črevných mikróbov? (Človek ich má v útrobách bilióny a počet génov týchto "podnájomníkov" prevyšuje počet ľudských – ktorých je cca 22.000 – najmenej stokrát.) Genetická a biochemická analýza odhalila významné rozdiely. Boulponské deti majú podstatne viac črevných baktérií zo skupiny Bacteroides a menej baktérií zo skupiny Firmicutes ako florentské. Ich črevá tiež vynikajú hojnosťou baktérií z rodov Prevotella a Xylanibacter, ktoré sú známe génmi, zabezpečujúcimi štiepenie celulózy a xylánu – v črevách florentských detí celkom chýbajú. V črevách boulponských detí je tiež menej baktérií zo skupiny Enterobacteriaceae, zvlášť z rodov Shigella a Escherichia. Naopak viac mastných kyselín s krátkymi molekulovými reťazcami.
Paolo Linetti s kolegami sa domnieva, že takéto zloženie črevných mikróbov sa boulponským deťom vyvinulo jednak kvôli maximalizácii energetického zužitkovania vlákniny v strave, jednak kvôli ochrane proti zápalom a neinfekčným chorobám hrubého čreva. Na druhej strane zloženie črevných mikróbov zistené u florentských detí podľa členov tímu zvyšuje ohrozenie detí na západnej strave obezitou a alergickými poruchami. Podobnosť zloženia črevných baktérií vedci zistili iba u dojčených detí z oboch skupín. To ukazuje, že v tomto ohľade vplyv stravy prevažuje nad etnicitou, hygienou, zemepisnou polohou či klímou. Bilióny črevných mikróbov predstavujú zásadne dôležitý "orgán", ktorý pomáha tráviť potravu, chráni pred choroboplodnými zárodkami a obmedzuje zápal. Strava priemyselných krajín očividne znižuje rozmanitosť týchto mikróbov. Výsledkom je prudký nárast alergií a zápalových chorôb v poslednom polstoročí.
Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 2. 8. 2010.
Autor článku: TASR