Regeneratívna medicína sa zameriava na možnosti nahradenia alebo regenerácie poškodeného tkaniva. Nie je to len vízia budúcnosti. Tento odbor je síce mladý, no už má prvé výsledky. Výrazne sa na nich podieľajú kmeňové bunky z pupočníkovej krvi. Majú totiž schopnosť „opraviť“ množstvo typov tkanív a dosiahnuť zlepšenie ich funkčnosti.
Bunky opravárky
Bezprostredne po pôrode patrí plná pozornosť rodičov novorodenému dieťatku. Iba niektorí sa zamyslia nad skutočnosťou, že každé bábätko bolo prostredníctvom pupočnej šnúry spojené s placentou, v ktorej zostáva krv bohatá na kmeňové bunky. Po narodení sa dá ľahko odobrať z pupočníka, a preto sa nazýva aj pupočníková krv. Jej zloženie je naozaj vzácne. Obsahuje totiž bunky, ktoré sa v takejto podobe už počas života nevyskytnú. Na rozdiel od iných dospelých kmeňových buniek získaných napríklad z kostnej drene či periférnej krvi, sú bunky z pupočníkovej krvi najviac podobné embryonálnym. V laboratórnych podmienkach sa totiž dokážu diferencovať na rôzne druhy tkanív. V súčasnosti je možné z nich „vyrobiť“ tkanivá kostí, kože, svalov, nervov i krvné bunky. Novou nádejne sa rozvíjajúcou oblasťou pre ich uplatnenie je regeneratívna medicína, ktorá vlastné poškodené tkanivo nahrádza umelo vytvoreným. Táto technika sa nazýva aj Tissue Engineering, čiže tkanivové inžinierstvo.
Aktuálne projekty
Od roku 2001 pracujú špecialisti pod vedením profesora S. P. Hörstrupa z zürišskej univerzitnej nemocnice na vytvorení srdcových chlopní z pupočníkovej krvi. Po odbere sa z nej izolujú dospelé kmeňové bunky a diferencujú sa na myofibroblasty, čo sú funkčné bunky srdcových chlopní. K tomu, aby z nich vznikli samotné srdcové chlopne, ich je potrebné presunúť na špeciálny typ konštrukcie, v angličtine nazývanej „scaffold“, ktorá slúži ako kostra želanej architektúry. Jej výnimočnosť spočíva aj v tom, že sa po vložení do tela rozpustí a zostane v ňom len vytvorený biologický materiál. Pri „výrobe“ srdcovej chlopne sa používa aj bioreaktor, ktorý imituje krvný tlak a na bunky pôsobí dynamickými silami. Následkom toho je chlopňa pohyblivá a zároveň stabilná. V súčasnosti sa biologicky vytvorené chlopne z pupočníkovej krvi testujú na veľkom zvieracom modeli, konkrétne na ovciach. V Ázií zase prebieha klinická štúdia zaoberajúca sa účinnosťou a optimálnym dávkovaním buniek z pupočníkovej krvi na liečbu poškodenej miechy. Na univerzite v Hong Kongu liečbu v súčasnosti podstupuje 20 dospelých ľudí s kompletným poškodením miechy, ktorí pod miestom poranenia nevykazujú žiadne motorické funkcie ani citlivosť. Pacienti sú rozdelení do niekoľkých skupín a injekčne dostávajú rôzne dávky pupočníkovej krvi nad i pod poškodené miesto chrbtice. Časť z nich dostáva súčasne medikamentóznu liečbu. V pravidelných časových intervaloch ich odborníci podrobia kontrolným vyšetreniam, aby zistili, aká dávka kmeňových buniek je najúčinnejšia a či má podporná medikamentózna liečba zmysel. Štúdia by mala byť ukončená v roku 2011. V USA a v Nemecku zase testujú pupočníkovú krv na detských pacientoch trpiacich detskou mozgovou obrnou a juvenilnou cukrovkou. Výsledky sú viac než sľubné.
Perspektívy
Pokiaľ by sa v regeneratívnej medicíne využívala vlastná pupočníková krv pacienta, tak by nenasledovala reakcia odvrhnutia implantovaného tkaniva samotným organizmom príjemcu. Okrem toho by sa výrazne znížilo riziko prenosu vírusových i bakteriálnych ochorení. Dnes dostávajú deti umelé chlopne, ktoré počas života treba pravidelne meniť. Biologický materiál by však rástol spolu s dieťaťom, a tak by viac operačných zákrokov nepotrebovalo. Regeneratívna medicína má potenciál stať sa budúcnosťou medicíny. Je otázkou niekoľkých rokov, kým budú štúdie na ľudských pacientoch uzavreté. Keď sa však raz dobré výsledky potvrdia, možno sa dočkáme doby, keď pupočníková krv nebude končiť ako biologický odpad, ale automaticky sa uloží pre každého jedinca.
Autor článku: Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek