Ochrana zdravia na cestách

Ochrana zdravia na cestách
Zdroj: bigstockphoto.com

Cestovanie so sebou prináša aj novšie zdravotné problémy či zvýšený výskyt infekčných a iných chorôb.

Očkovanie pred cestou do zahraničia je jedným z najdôležitejších spôsobov prevencie a možného importu infekčných chorôb. Očkovacie látky však nezabezpečujú stopercentnú ochranu a zaočkovaní cestovatelia by nemali podľahnúť mylnému predpokladu, že neexistuje žiadne riziko získania infekčnej choroby, ak boli očkovaní. Treba starostlivo dodržiavať princípy ochrany zdravia počas pobytu v zahraničí, bez ohľadu na očkovanie alebo medikamentóznu profylaxiu. Pri individuálnom očkovacom pláne (vypracujú vám ho na špecializovaných klinikách) sa zohľadňujú: zdravotný a imunitný stav, prekonané infekčné ochorenia, predchádzajúce očkovania, interval pred odchodom, charakter pobytu, spôsob cestovania, stravovania a ubytovania, ročné obdobie v mieste pobytu, vek, pohlavie, príp. tehotenstvo, kontraindikácie. Potrebné je skontrolovať aj platnosť očkovania proti  tetanu. Momentálne sa preočkováva jednou vakcínou, ktorá obsahuje aj zníženú dávku difterického toxoidu. Očkovanie má platnosť 10 – 15 rokov.

Hnačky cestovateľov

Sú definované ako výskyt aspoň troch hnačkovitých stolíc denne, alebo hnačkovitá stolica sprevádzaná bolesťami brucha, horúčkou, nutkaním na zvracanie a zvracaním u osôb, ktoré cestujú z krajín s vysokou úrovňou hygieny do oblastí s nízkym hygienickým štandardom. Medzi oblasti s vysokým rizikom (20 – 80 percent) patria Latinská Amerika, Afrika, Stredný východ, India a juhovýchodná Ázia. Oblasti so stredným rizikom (8 – 20 percent) sú Karibik, Argentína, Chile, Juhoafrická republika, južná a východná Európa. Nízke riziko, menej ako 8 percent vzniku cestovných hnačiek je v Severnej Amerike, západnej a v severnej Európe, Japonsku, Austrálii a na Novom Zélande. Inkubačná doba cestovných hnačiek vyvolaných vírusmi a baktériami je obyčajne 1 – 3 dni. Ťažkosti začínajú náhle nevoľnosťou, nauzeou,  bolesťami brucha a vodnatými hnačkami 5 – 10-krát denne väčšinou bez prímesi hlienu a krvi. Môže byť zvýšená aj teplota. Trvajú obvykle 3 – 5 dní, väčšinou nevyžadujú hospitalizáciu.

Liečba

Základom je diéta, rehydratácia (čaje, nesýtené minerálne vody). Po prekonaní akútnej fázy sa postupne prechádza na nemastnú diétnu stravu – sucháre, varená ryža, zemiaky, banány a strúhané jablká. Črevné adsorpčné uhlie svojím veľkým povrchom viaže toxíny a vodu a zahusťuje stolicu. Vhodné sú aj probiotiká alebo preparáty obsahujúce zmes baktérií a kvasinkových organizmov. Jediná spoľahlivá prevencia cestovných hnačiek je konzumácia nezávadnej stravy a vody. Je nutné sa vyvarovať surovej zeleniny, plodov mora, ľadu a miestne pripravenej zmrzliny. Proti pôvodcom prenášaným fekálneorálnou cestou sú k dispozícii účinné a bezpečné vakcíny proti brušnému týfusu, cholere a hepatitíde A.

Diabetes mellitus a cestovanie

Aj diabetici si môžu naplno užiť leto, cestovať a športovať. Fyzická aktivita znižuje hladinu cukru, zvyšuje účinnosť vlastného inzulínu a tým zlepšuje využitie glukózy. Najlepšia je pravidelná pohybová aktivita (30 – 60 minút denne) so zapojením čo najväčšieho počtu svalových skupín. Vhodná je rýchla chôdza, plávanie, korčuľovanie, jazda na bicykli. Diabetik bez zistených komplikácií nemá, až na tzv. adrenalínové športy, obmedzenie vo výbere. Ak má prítomné očné komplikácie, neodporúčajú sa behanie a loptové hry. Pri postihnutí nervových vlákien sa treba vyvarovať behu a dlhým túram. Dôležitú pozornosť treba venovať obuvi, nikdy nechodiť na boso. Ponožky by mali byť z prírodného materiálu. U pacientov užívajúcich inzulín je potrebné predchádzať epizódam hypoglykémie. Dôležité je sledovanie glykémie pred aj po fyzickej záťaži. Inzulín vpichovať do nezaťažovaných miest. Upraviť si čas jedenia, kalorický príjem aj dávky inzulínu podľa fyzickej aktivity. Do kufra zbaliť: diabetickú knižku, lieky, glukometer, inzulín a príslušenstvo. Diabetici za volantom by si pred dlhou cestou mali zmerať hladinu glykémie a potom aj v prestávkach počas cesty. Treba si uvedomiť, že samotné šoférovanie spôsobuje zvýšenú spotrebu cukru a bez adekvátneho prísunu môže jeho hladina nebezpečne klesnúť počas jazdy.

Cestovná trombóza

I.S. Symington a B. H. R. Stack v roku 1977 použili ako prví termín „syndróm ekonomickej triedy“. Poukázali na to, že hlavným rizikovým faktorom žilového tromboembolizmu je dlhé sedenie v nepohodlnej, stiesnenej polohe pri cestovaní lietadlom alebo autobusom , oproti pohodlnejším, voľnejším sedadlám prvej triedy. Cestovná trombóza sa označuje ako vznik hĺbkovej žilovej trombózy alebo pľúcnej embólie po cestovaní v sede viac ako 5 hodín, ak chorý nemal pred cestou žiadne prejavy tohto ochorenia a choroba sa  manifestovala do jedného mesiaca po ukončení cesty. Ide o multifaktoriálne ochorenie kde sa zúčastňujú priame i nepriame faktory. Priame faktory sú: rôzne poruchy koagulácie, poškodenie cievnej steny, spomalenie krvného prúdu. Tiež znížená vlhkosť vzduchu – vzniká asi po 30 minútach letu, čo vedie k dehydratácii organizmu. Dehydratáciu podporuje aj príjem tekutín s obsahom kofeínu, alkohol. Hypoxia je prítomná vo všetkých lietadlách aj moderného typu. K nepriamym faktorom patria: vyšší vek, nadhmotnosť, gravidita, užívanie hormonálnej antikoncepcie, predchádzajúce úrazy, onkologické ochorenia, krčové žily DK, ochorenia srdca.

Prevencia

Predovšetkým je potrebné zabezpečiť adekvátny príjem tekutín, najlepšie vo forme pitnej vody, prípadne ovocných štiav, a to v množstve 2 – 4 l počas dlhých letov ako prevenciu dehydratácie, čo zabezpečuje aj pravidelný pohyb na toaletu. Je potrebné obmedziť nadmerný príjem alkoholu, diuretík, sedatív a nadmerný spánok počas cesty. Vhodný je opakovaný pravidelný pohyb, aspoň zmena polohy tela. Pri ceste autobusom a autom sa odporúčajú častejšie zastávky s krátkou prechádzkou. V medikamentóznej preventívnej liečbe je vhodná kyselina acetysylicylová, venotoniká, prípadná kompresia pančuchami. Perorálne antikoagulanciá sú vhodné iba pre už užívajúcich pacientov. U vysokorizikových pacientov sa ukázalo najefektívnejšie podanie 2 – 4 hodiny pred dlhotrvajúcou cestou antikoagulanciá v injekčnej forme. Neexistujú destinácie, ktoré by boli viac nebezpečné pre turistov, rovnako ako neexistujú ani absolútne bezpečné oblasti. Dôležité je poznať riziká danej oblasti, aby sme si správnou ochranou zdravia mohli vychutnať krásne zážitky z objavovania nových krajín.

Autor článku: MUDr. Zuzana Mistríková, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: