Arabskí lekári Rhazes, Haly Abbas, Abulcasis

Arabskí lekári Rhazes, Haly Abbas, Abulcasis
Zdroj: bigstockphoto.com

I keď sa stredoveká lekárska veda opierala o poznatky Hippokrata a Galena, najväčší príspevok do rozvoja medicínskeho poznania tej doby priniesli arabskí lekári: Rhazes, Haly Abbas, Abulcasis a najmä Avicenna.

Rhazes (865 – 925)

Abú Bakr Muhammad ibn Zakarijá ar-Rází, označovaný v Európe ako Rhazes, sa narodil v roku 865 v meste Rádža v perzskej provincii Chórázan. Študoval fi lozofi u, hudbu, chémiu a literatúru. Medicínou sa začal zaoberať až ako 30-ročný. Lekárske štúdium absolvoval v Bagdade a po jeho skončení prevzal vedenie nemocnice vo svojom rodnom meste. Ako významný lekár bol povolaný do Bagdadu a pôsobil ako konziliár na viacerých kniežacích dvoroch. Zomrel v Rádži v roku 925. Rhazes bol jedným z najvýznamnejších arabských lekárov stredoveku. Napísal 237 prírodovedných a medicínskych diel. Vychádzal z Galena a Aristotela, ale opieral sa aj o diela iných gréckych, indických a arabských lekárov. Všetky tieto diela podroboval kritike, prameniacej z vlastných skúseností. Svoje hlavné dielo, Kitáb al-háwi, preložené do latinčiny pod názvom Continens Rhasis (Všeobecná kniha o medicíne), dokončil okolo roku 910. Rhazesovo druhé najdôležitejšie dielo v oblasti medicíny, Liber medicinalis ad Almansorem, stručný prehľad celého lekárstva v desiatich dieloch, sa stalo jednou z najpoužívanejších učebníc  medicíny až do novoveku a bolo známe aj na pražskej Karlovej univerzite. K Rhazesovým významným dielam patril aj spis O kiahňach a osýpkach, kde ako prvý opísal príznaky týchto chorôb. Rhazes bol tolerantný, rozumný, milý k chorým a plný snahy im pomôcť. K jeho najznámejším poučkám patrí, že „príroda je najväčší lekár.“

Haly Abbas († 994)

Ali ibn al-Abbás al-Mágúsi (Haly Abbas) žil a pôsobil v 10. storočí. Pochádza z perzského mesta Ahváz, niekoľko rokov pred smrťou v roku 994 bol osobným lekárom kalifa z Bagdadu. Jeho najvýznamnejším dielom bolo Kitáb almalakí, v latinskom preklade Liber pantegni, čiže „Celé umenie“ alebo v inom preklade Liber regius. Táto lekárska encyklopédia pozostávala z desiatich teoretických a desiatich praktických kníh. V prvej časti uvádzal anatómiu, fyziológiu a hygienu, nasledovalo učenie o chorobách s príčinami a mechanizmami chorôb a ich príznakmi. Druhá časť obsahuje najmä praktické zásady dietetiky a hygieny, ale tiež učenie o horúčke, nádoroch, liečbu najrôznejších chorôb, zásady chirurgie a liečivé prostriedky. Až do vydania Avicenovho Kánonu tvorilo toto dielo základ medicínskeho poznania tej doby.

Abulcasis († 1010)

Abu-l-Kásim Chalaf ibn al-Abbás az- Zahráwí (Abulcasis) žil v 2. polovic  10. storočia v Andalúzii, v maurskom Španielsku. Pôsobil ako osobný lekár dvoch kalifov v Córdobe, kde aj v roku 1010 zomrel. Jeho lekárska encyklopédia Kitáb at-Tasríf (Usporiadanie) pozostáva z tridsiatich kníh, venovaných systematickému spracovaniu základov chirurgie. Najznámejšou z Abulcasisových kníh bola kniha O chirurgii. V prvej časti sa autor zaoberá zničením tkaniva kauterizáciou (vypaľovaním žeravým železom). Kauterizácia sa uplatňovala na určitých miestach tela pri rakovine, epilepsii, melanchólii, hnačke, vodnatieľke a iných ochoreniach. V druhej časti sú popisované jednotlivé operačné, ale aj pôrodnícke zákroky. V tretej časti liečenie zlomenín a naprávanie vykĺbených končatín. Zaoberá sa zastavovaním krvácania, podväzovaním tepien, kompresiou, pôsobením chladu, pôsobením rastlín zastavujúcich krvácanie, šitím rán, šitím roztrhaných čriev, utišovaním bolesti prikladaním tzv. uspávacích špongií, obsahujúcich najmä ópium. Tvrdí, že predpokladom úspešného chirurgického zákroku je dôkladná znalosť anatómie. Novinkou v jeho knihách boli početné vyobrazenia chirurgických nástrojov. Abulcasis rozdelil všetky chirurgické zákroky na dve skupiny: jedny, ktoré pacientovi pomáhajú, druhé, ktoré ho usmrcujú. Abulcasis svojim dielom At-Tasríf významne ovplyvnil vývoj európskej, najmä ale francúzskej a talianskej chirurgie. Tlačou vyšlo dielo už v roku 1471 ako Liber Servitoris, v roku 1497 ako Chirurgia pod menom Guy de Chauliac a ešte v roku 1778 v Oxforde pod názvom Abulcasis de chirurgia. Arabská medicína prispela k rozvoju stredovekého lekárskeho umenia tromi hlavnými dielami, ktorými boli Liber de medicina ad Almansorem od Rhazesa, Chirurgia Abulcasis a Canon medicinae od Avicennu.

Autor článku: prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: