Parkinsonizmus

Parkinsonizmus
Zdroj: bigstockphoto.com

Jedným zo závažných problémov, ktoré sa častejšie vyskytujú vo vyššom veku, je parkinsonizmus. Prejavuje sa zníženou pohyblivosťou a stuhnutím svalov.

Môže ísť o samostatnú chorobu (Parkinsonova choroba) alebo je spôsobený inými príčinami, ako sú ateroskleróza mozgu, zápalové poškodenie mozgu, degeneratívne ochorenia, poranenia alebo niektoré druhy liekov. Častým prejavom je tras. Tras pri parkinsonizme je pomalý a spočiatku jednostranný. Až po 2 – 3 rokoch sú postihnuté obe strany tela.

Od tuhnutia k pádom

Tras je najvýraznejší v pokoji, zvýrazňuje sa pri telesnej a psychickej záťaži a pri pohyboch končatiny. Tras býva najvýraznejší na rukách. Okrem hornej končatiny postihuje i dolnú čeľusť, jazyk, dolné končatiny, ale iba zriedka hlavu. Stuhnutie svalov (ridigita) znamená zvýšený odpor pri pohyboch v kĺbe a podieľa sa na znížení pohyblivosti. Zníženie spontánnej pohybovej aktivity sa prejaví maskovitou tvárou, upretým pohľadom a častým žmurkaním. Medzi prvé prejavy zníženej pohyblivosti patria ťažkosti pri otáčaní sa na posteli a mikrografia (zmenšená veľkosť písania rukou). Písmo sa postupne stáva nečitateľným.

Zhoršená pohyblivosť je príčinou stuhnutia kĺbov a môže viesť až k pripútaniu na lôžko, so všetkými negatívnymi následkami. Stuhnutie je príčinou i zhoršenia reči. Pacienti s parkinsonizmom hovoria pomalšie, tichšie a postupne sa stáva ich reč nezrozumiteľnou. Často majú poruchy prehĺtania, čo je príčinou chudnutia a častejšieho zbehnutia potravy do dýchacích ciest. Častejšie zabehnutie do dýchacích ciest je príčinou vyššieho výskytu zápalu pľúc.

U pacientov s parkinsonizmom je zvýšené riziko pádov. Je to spôsobené častejším výskytom ortostatickej hypotenzie (poklesom krvného tlaku po postavení), dvojitého videnia a spomalením korekčných pohybov upravujúcich polohu ťažiska. Riziko pádu zvyšujú i poruchy chôdze (šúchavá chôdza, zvyšujúca riziko zakopnutia, krátke a nerovnako dlhé kroky) a festinácia (postupné zrýchľovanie chôdze, pri ktorej akoby pacient naháňal svoje ťažisko). K zvýšeniu rizika pádov prispieva i chôdza v predklone a otáčanie sa celým trupom naraz. U parkinsonikov sa častejšie vyskytujú poruchy kognitívnych (poznávacích) funkcií, ako sú pamäť, úsudok, pozornosť. Prejaví sa to spomalením myslenia a asi u 40 percent pacientov vznikne demencia.

Veľmi častá je tiež depresia a poruchy bdelosti a spánku. Nočný spánok je prerušovaný (často aj samovoľnými pohybmi nôh a nepríjemnými pocitmi v nich). Počas spánku môžu byť prítomné poruchy správania (napr. blúdenie). Častá je denná ospalosť. Pri parkinsonizme je tiež postihnutý vegetatívny nervový systém, ovládajúci žľazy, močový a zažívací systém. Pacienti s parkinsonizmom majú zvýšenú tvorbu slín a u pacientov s parkinsonizmom sa striedajú obdobia zníženého a zvýšeného potenia. Často je prítomná zápcha a nutkavé močenie, ktoré môže vyústiť do inkontinencie.

Liečba

Prejavy parkinsonizmu môžu zmierniť lieky, ktoré môžu mať niektoré nežiaduce prejavy (napínanie na zvracanie,  halucinácie, zmätenosť). O týchto prejavoch je potrebné čím skôr informovať ošetrujúceho lekára. U mnohých pacientov je potrebná liečba antidepresívami, ktoré môžu značne zlepšiť kvalitu života. Pokles krvného tlaku po postavení potenciujú ďalšie faktory (lieky na močenie, nitráty, dehydratácia a veľké kŕčové žily), preto je potrebná úprava liečby.

U pacientov s poklesom krvného tlaku po postavení sa odporúča nosiť bandáže dolných končatín, alebo elastické pančuchy (musia sa obliecť pred opustením postele). Potrebné je tiež postupné vstávanie. Zhoršenie pohyblivosti hrudníka a zníženie účinnosti kašľa uľahčuje vznik zápalu pľúc, a preto je vhodné očkovanie proti chrípke a zápalu pľúc. Dôležité je pravidelné cvičenie na zachovanie pohyblivosti a podľa možností častejšia zmena polohy. Pohyblivosť pacientov uľahčí správna výška postele a stoličiek, nadstavce a držadlá na WC.

Pacienti by sa mali pri vstávaní pridržiavať pevných predmetov aby nespadli. Potrebné je odstránenie prahov a iných drobných prekážok na podlahe. Výber správnej konzistencie potravy, podľa aktuálnych ťažkostí pacienta a správna technika kŕmenia, zmierňujú následky poruchy prehĺtania (vdýchnutie a zníženie príjmu potravy). Dôležité je zaistenie dostatočného príjmu živín (aj pomocou doplnkov výživy). Potrava by mala obsahovať dostatočné množstvo vláknin, čo zmierni zápchu.

Autor článku: Prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: