Hlavnou funkciou krvi (latinsky saquis, grétsky halma) je dopravovať živiny a základné prvky. Krv privádza do tkanív hlavne kyslík a glukózu. Odpadové produkty, akými sú kyselina mliečna a oxid uhličitý, zas z organizmu odvádza.
Krv sprostredkuje transport buniek napríklad bielych krviniek, ktoré zodpovedajú za imunitný systém (ako lymfocyty helpery – pomáhače pri imunodeficientných stavoch, napr. AIDS). Problémy s poruchami v oblasti krvi (v zložení alebo poruchy jej cirkulácie) vedú k poruche funkcie tkanív a orgánov a tým aj k patologickým procesom v celom organizme.
Krv nie je modrá
Ľudská krv je kvapalné tkanivo. Jednou z jeho hlavných funkcií v organizme je transport kyslíka v tele. Zásobuje tkanivá živinami, rozvádza hormóny, odvádza odpadové produkty a je podstatnou zložkou imunitného systému u človeka, ktorý chráni organizmus pred vírusovými a inými infekciami.
Priemerný organizmus obsahuje asi 4 – 6 litrov krvi, čo predstavuje asi 8 percent telesnej hmotnosti. Ľudská krv je červenej farby, keď je okysličená je svetločervenej farby, odkysličená krv má tmavočervenú farbu. Červenú farbu spôsobuje hemoglobín, čo je zlúčenina obsahujúca železo vo forme chemickej štruktúry kofaktoru hemu, na ktorú sa viaže kyslík. Krv nie je nikdy modrá! Modré sú len žily, pretože svetlo je rozptyľované kožou.
Žily a tepny vyzerajú podobne, ak sa odstráni koža a pozeráme sa na ne priamo. Krv sa pohybuje v cievach a jej poháňačom je srdce, ktoré pracuje ako čerpadlo. Prúdi na okysličenie a potom cirkuluje v celom tele, dopravuje kyslík prechodom cez tenké krvné cievy, až po drobné kapiláry – vlásočnice zásobujúce napr. oblasť končekov prstov. Žilami sa vracia odkysličená krv naspäť do srdca. Krvné zložky sa neustále obnovujú. Krv sa skladá sa z tekutej zložky plazmy (56 percent) a rôznych typov buniek: červených krviniek (erytrocytrov), bielych krviniek (leukocytov) a krvných doštičiek.
Krv tvorí spolu s tkanivovým mokom vnútorné prostredie ľudského organizmu. Strata krvi o objeme 0,5 litrov nemá nejaké následky, ale strata viac ako 1,5 litra už ohrozuje ľudský život. Krv zabezpečuje metabolizmus všetkých buniek v ľudskom organizme, privádza živiny a kyslík k tkanivám, odvádza splodiny z látkovej premeny, privádza vitamíny, hormóny a podstatnou mierou sa podieľa na regulácii. Je faktorom, ktorý zabezpečuje homeostázu, tým že udržiava stále pH, osmotický tlak, stálu telesnú teplotu, ako aj acidobázickú rovnováhu. Krv má nenahraditeľnú funkciu obrany voči infekciám zvonku. Stálosť objemu krvi má význam pri udržiavaní a riadení krvného tlaku.
Objaviteľ a krvné skupiny
Krvné skupiny objavil rakúsky lekár a nositeľ Nobelovej ceny za rok 1930 Karl Landstein. V roku 1901 vydal prevratnú publikáciu O fenoméne zhlukovania normálnej ľudskej krvi. Jeho teória sa zakladá na existencii antigénov molekúl na povrchu membrány červených krviniek a krvnej plazmy. Podľa spravodlivosti by však malo prvenstvo spojené s objavom krvných skupín patriť českému lekárovi Jánovi Jánskému.
Prvou krvnou skupinou bola skupina A, ktorá sa objavila asi pred 25 000 – 15 000 rokmi a cez Áziu a Predný Východ sa dostala až do Európy. V tomto období prechodu človeka z lovca na roľníka bol už imunitný systém oveľa výkonnejší. Krvná skupina B vznikla v oblasti Himalájí a Indie asi pred 15 00 – 10 000 rokmi. V tomto regióne prežívajúci ľudia zrejme žili v extrémnych životných podmienkach. Podnebie tu bolo drsné a zásobovanie s potravinami asi veľmi nepravidelné a aj jednostranné. Ešte aj dnes sú ľudia s B skupinou mimoriadne odolní a imúnni voči infekčným ochoreniam. Krvná skupina B má antigén A a protilátkou v plazme je B.
Prví ľudia s krvnou skupinou O sa objavili zhruba pred 40 000 rokmi v Afrike, táto skupina má antigén O a protilátku A aj B. Najmladšou krvnou skupinou je AB. Existuje približne cca 1 200 až 1 000 rokov. Jej vznik spôsobilo sťahovanie národov Európy a miešanie s národmi obývajúcimi Áziu (Mongoli).
Zmiešaním krvných skupín A a B tak vznikla nová krvná skupina AB. Od predkov s krvnou skupinou B zdedili nositelia tejto krvnej skupiny odolný imunitný systém. Predpokladá sa, že jej nositelia sú mimoriadne dobre chránení pred alergickými a reumatickými ochoreniami.
Zistilo sa, že citlivosť človeka na choleru a iné infekčné ochorenia je do istej miery podmienená krvnou skupinou. Zdá, že najodolnejší sú opäť jedinci s krvnou skupinou AB. Inkompatibilita vzniká v prípade, keď má matka Rh negatív a deti po otcovi Rh pozitív. Prejavuje sa tvorbou protilátok v tehotenstve u matky a rôznymi formami novorodeneckej žltačky dieťaťa vyžadujúcej výmenu krvi.
Ochorenia krvi
Popri pozitívnych funkciách býva krv postihnutá aj viacerými ochoreniami spojenými s poruchami a chorobnými procesmi, ktoré spôsobujú takto postihnutým viaceré ťažkosti. Zníženie hladiny červených krviniek spôsobuje anémiu, ktorá sa najčastejšie prejavuje únavou a nápadnou bledosťou. Otrava krvi je porucha spôsobená sepsou.
Pomerne časté sú poruchy zrážanlivosti krvi, spôsobené rôznymi patologickými stavmi. Pri poranení cievy sa rozpadajú krvné doštičky, ktoré uvoľňujú tromboíkinázu. Pôsobením trombínu sa v krvnej plazme rozpustná látka fibrinogén mení na nerozpustný trombín. Pôsobením trombínu sa zas v krvnej plazme rozpustná látka trombín mení na nerozpustný fibrín. Fibrín vytvorí sieť vláken, do ktorých sa zachytia krvinky, vynikne krvný koláč a poranená cieva sa uzavrie. Po uzavretí cievy pôsobia v organizme proti zrážaniu faktory, ak nepôsobia môže vzniknúť trombóza – zrazená krv v cievach, čo je nepriaznivý stav, pretože môže dôjsť k embólii.
Otec je neistý...
Práve krvné skupiny a Rh faktor zohrávali v minulosti dôležitú úlohu pre určovanie otcovstva. Problém určovania otcovstva totiž vychádza zo starej pravdy „mater certus, pater incertus“: matka je istá, otec neistý. Predpokladá sa, že viac ako 5 percent detí nemá biologických otcov a žijú tak v presvedčení, že ich vychováva ich skutočný biologický otec.
Problém určovania otcovstva: dedično-biologická skúška bola dosť komplikovaná, pretože sa okrem krvných systémov porovnávali aj iné somatické znaky, napriek tomu nebola stopercentná istota pri vynesení verdiktu, kto je skutočným otcom, ak boli v podozrení viacerí kandidáti. Dnes, s využitím moderných metód diagnostiky DNA, sa skoro so stopercentnou istotou dá dokázať, kto je biologickým otcom.
Zo štatistiky v Čechách z roku 2005 vyplýva, že o vykonanie testov na otcovstvo požiadalo 72 percent mužov a len v 28 percentách ženy. V 38 percentách prípadov nebol ako biologický potvrdený predpokladaný otec. Poznatky týkajúce sa krvných skupín sa uplatňujú aj vo foréznej praxi a pri identifikácii osôb.
Umelá náhrada
Náhrada krvi, zásobovanie krvou a krvnými liekmi je aj vo vyspelých krajinách náročná úloha. Bez krvi a krvných liekov by bola zdravotnícka starostlivosť výrazne obmedzená. U nás máme viac ako 127 tisíc dobrovoľných darcov krvi. Výskum v oblasti umelej krvi trvá viac ako 50 rokov, napriek tomu je jej objavenie skôr utópiu ako skutočnosťou.
Autor článku: Doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH, časopis Bedeker zdravia