Možností ako sa vyvarovať vzniku srdcovocievnych ťažkostí, ktoré si ročne vyžiadajú životy takmer 30.000 Slovákov, je niekoľko. Lekári odporúčajú každému dospelému človeku naučiť sa čo najskôr vo svojom živote eliminovať podmienky pre vývoj civilizačných ochorení, ako hypertenzia, diabetes, vylúčiť fajčenie, odstrániť nadváhu či nedostatok pohybu. Odporúčaná je zmena životného štýlu a dostatočný prísun omega-3 nenasýtených mastných kyselín v strave.
V krajinách, kde prevládajú v strave ryby, ľudia takmer vôbec netrpia srdcovocievnymi ochoreniami ani artritídou. Omega 3 mastné kyseliny v rybacej strave dokážu zregulovať krvný tlak, znížiť zrážanlivosť krvi, zanášanie ciev, pozitívne vplývajú na činnosť mozgu, zabraňujú dokonca aj jeho degeneratívnym zmenám. Potraviny s vysokým obsahom omega-3 mastných kyselín sú u nás zastúpené len v malom počte – okrem rýb aj ľanové semienka, vlašské orechy. Preto podľa odborníkov je na ochranu pred civilizačnými ochoreniami vhodné prijímať omega-3 mastné kyseliny i vo výživových doplnkoch.
"Omega-3 mastné kyseliny sa zabudovávajú do bunkových membrán a tým ovplyvňujú bunkovú elektrickú stabilitu. Znižujú tak riziko niektorých porúch srdcového rytmu a hlavne riziko vzniku náhlej smrti," uviedol pre TASR Štefan Farský zo Slovenskej ligy proti hypertenzii. Doplnil, že okrem toho preventívne pôsobia proti vzniku krvných zrazenín (trombov) a mierne znižujú krvný tlak. Napríklad u Eskimákov je vďaka týmto kyselinám až 400–krát nižší výskyt infarktov ako v civilizovanom svete.
Na srdce nepriaznivo vplýva aj znižovanie hladiny koenzýmu Q10, ktoré súvisí s vekom. Štyridsaťročný človek ho má v srdci o 30 percent menej ako 20-ročný. Už pri poklese hladiny koenzýmu pod 25 percent pritom začínajú bunky umierať. Nezvratný proces najskôr postihuje životne dôležité orgány, ktoré vyžadujú najviac energie - najvyšší obsah koenzýmu Q10 je koncentrovaný práve v bunkách srdca, čriev a svalov, pľúc a obličiek.
Ochoreniam srdca a ciev podľahlo v minulom roku 28.265 Slovákov. Slovensko sa úmrtnosťou na srdcovocievne ochorenia radí na jedno z najhorších miest v Európe. Iba desať percent slovenskej populácie pritom nemá žiadny rizikový faktor vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Ako pre TASR upozornil hlavný odborník ministerstva zdravotníctva Gabriel Kamenský, stúpa počet mladých ľudí, ktorí fajčia, pribúdajú tiež cukrovkári, ako aj obézni ľudia. "Zhoršujú sa nám rizikové parametre už u mládeže a detí," skonštatoval s tým, že rizikové faktory nebolia, preto je potrebná edukácia.
Autor článku: TASR