Stavy nadmerného smútku, beznádeje, zníženej sebadôvery, nechutenstva či prejedania, pocity viny, samovražedné myšlienky, poruchy spánku, nesústredenosť, poruchy sexuálnych funkcií, pestré telesné a vegetatívne príznaky, úzkosť a spomalenie psychomotoriky, môžu byť súčasťou prirodzenej emočnej reakcie na mnohoraké stresory moderného sveta.
Prejavy depresívnej poruchy
V závislosti od ich individuálnej intenzity však môže ísť aj o prejavy rozvíjajúcej sa alebo rozvinutej depresívnej poruchy. Depresia patrí do širšieho spektra takzvaných afektívnych porúch, ktoré patria k najčastejšie diagnostikovaným psychickým poruchám v klinickej praxi. Pojem depresia označuje ochorenie, ktorého typickým prejavom je chorobný smútok. Ten sa od bežného smútku odlišuje väčšou intenzitou, dlhším trvaním a narušením schopnosti adaptácie na záťaž bežného života.
Ide o biologicky podmienenú poruchu, ktorá spôsobuje značné utrpenie pacientovi aj jeho okoliu a neliečená môže trvať mesiace až roky. Základným prejavom depresívnej poruchy je depresívna nálada. Prejavuje sa ako hlboký, dlhšie trvajúci smútok alebo strata záujmu a radosti z obvyklých vecí. Často býva sprevádzaná úzkosťou a v typickom prípade aj všeobecným poklesom aktivity s útlmom psychomotoriky. Útlm psychomotoriky sa prejavuje spomalením reči, chudobnou mimikou, obmedzením gestikulácie a verbálneho prejavu.
Často sa vyskytujúca strata energie je pacientmi prežívaná ako únava a fyzická nevýkonnosť. V prípade, že v klinickom obraze dominuje nepokoj, úzkosť a naliehavosť depresívnych obsahov v myslení, hovoríme o agitovanej depresii. Depresia veľmi často sprevádza najrôznejšie telesné ochorenia, vrátane neurologických. Dôležitý a známy je fakt, že prítomnosť depresie významným spôsobom zhoršuje celkovú prognózu telesného ochorenia, ale aj opačne telesné ochorenie zhoršuje depresiu.
Parkinsonova choroba ako neuropsychiatrická porucha
Prejavmi psychických porúch pri neurologických ochoreniach a iných poškodeniach mozgu sa zaoberá odbor neuropsychiatria. Typickým príkladom poruchy, pri ktorej sa kombinujú neurologické príznaky s psychiatrickou symptomatológiou je Parkinsonova choroba (PCH). PCH je chronickým progresívnym ochorením, ktoré je cha- rakterizované tremorom, bradykinézou a rigiditou. Okrem týchto typických neurologických príznakov je PCH často spojená aj s prejavmi porúch psychických funkcií ako sú poruchy nálady, kognitívnych (poznávacích a rozumových) schopností, poruchy myslenia a vnímania.
Depresia a Parkinsonova choroba
Najčastejšou psychickou poruchou u pacientov s PCH je depresia. Jej výskyt sa vysvetľuje poruchou v neuromediátorových systémoch. Výskyt depresie u pacientov s PCH sa odhaduje na 25 percent až 70 percent, pričom polovica z nich trpí miernou formou depresie. Časová lokalizácia depresívnych príznakov môže byť rôzna, najčastejšie sa vyskytujú až v priebehu rozvoja neurologických príznakov. Asi u jednej tretiny pacientov však depresívne príznaky predchádzajú klasické príznaky motorické. Napriek častému výskytu depresie u pacientov s PCH zostáva táto porucha pomerne často nerozpoznaná. Môže to byť podmienené tým, že typické depresívne príznaky sa „strácajú“, sú prekryté nápadnejšími príznakmi motorickými a pacient sa na ne spontánne nesťažuje. Preto je dôležité po nich aktívne pátrať a veľmi cenné sú informácie od príbuzných.
Ďalším problémom je, že prejavy depresie pri PCH môžu byť odlišné od bežných (viď vyššie) depresívnych príznakov. Navyše existuje aj opačná možnosť, že počiatočné neurologické príznaky (napr. spomalenosť, ochudobnenie mimických prejavov, zníženie aktivity) môžu byť mylne interpretované ako prejavy depresie. Spoľahlivým rozlíšením depresie je identifikácia skleslosti v nálade a neschopnosti prežívať potešenie (anhedónia). Z klasických depresívnych prejavov bývajú vyjadrené najmä úzkosť, podráždenosť, smútok, únavnosť, uzavretosť, znížená chuť do jedla, ale menej často sa vyskytujú pocity viny a zlyhania alebo samovražedné pokusy. Pacienti s ťažšími formami depresie môžu byť vzhľadom k celkovej spomalenosti a psychickej nevýkonnosti mylne považovaní za dementných. Naliehavosť primeranej a včasnej liečby pridruženej depresie je nepochybná. Dokazujú to zistenia, že prítomnosť depresie u pacientov s PCH je spojená s rýchlejším zhoršovaním motorických, ale aj psychických funkcií.
Neplatí mylne tradovaný názor, že depresia je akousi smútkovou reakciou postihnutého na rozvoj neurologického ochorenia. Závažnosť depresie nesúvisí s mierou motorického postihnutia a je potrebné ju posudzovať a liečiť ako samostatnú poruchu. Napríklad je možné, že pacient len s ľahkým celkovým neurologickým postihnutím trpí ťažkou formou depresie a opačne.
Možnosti liečby
U pacientov s PCH a depresiou sú ako antidepresíva I. voľby používané SSRI (inhibítory spätného vychytávania serotonínu), vyznačujúce sa veľmi dobrým bezpečnostným profi lom aj účinnosťou. Potrebná je cielená a opatrná úprava liečby so zohľadnením možnosti vzájomného pôsobenia antidepresív a liekov ovplyvňujúcich motorické prejavy PCH. Nevhodná a potenciálne nebezpečná môže byť manipulácia dávkami liekov pacientom bez doporučenia alebo konzultácie s lekárom. V úvode liečby je potrebná trpezlivosť, pretože nástup účinku antidepresív je za 2 – 4 týždne. Z ďalších terapeutických postupov sú prospešné optimalizácia celkovej liečby, úprava životosprávy, psychoterapia a edukácia pacienta aj jeho príbuzných.
Autor článku: MUDr. Radovan Hrubý, časopis Bedeker zdravia