Onkologickí pacienti sa boja, že sa im obmedzí prístup k moderným liekom

Ministerstvo zdravotníctva plánuje zmeniť spôsob úrady viacerých onkologických liekov, čo podľa pacientskych organizácií spôsobí radikálne zníženie ich dostupnosti. Po novom by ich totiž od októbra nemali nakupovať lekárne, ale nemocnice, keďže dôjde k ich preradeniu do skupiny liekov so spôsobom úhrady A. Pacienti sa obávajú, že zadlžené nemocnice nebudú mať dostatok prostriedkov na ich nákup a budú tak siahať po iných alternatívach liečby.

Zástupcovia onkologických pacientov preto napísali list súčasnému aj bývalému šéfovi rezortu. V ňom upozorňujú, že oddialenie prístupu k liečbe alebo jej redukcia, ktorú tento krok spôsobí, môže mať až fatálny dopad na dĺžku života pacientov. "Prístup k zdravotnej starostlivosti by nemal byť ovplyvnený tým, kde a v akej nemocnici sa pacient lieči, pretože každý pacient má právo na primeranú liečbu, bez ohľadu na to, či bol prijatý do veľkej alebo malej nemocnice," uvádza sa v liste. Navrhovaná zmena sa má týkať inovatívnych liekov proti rakovine, ktorá si ročne na Slovensku vyžiada asi 12.000 životov. Tzv. cielená terapia, ktorá pôsobí priamo na nádor a neničí ostatné bunky v tele sa využíva napríklad na liečbu metastázujúcej rakoviny hrubého čreva a konečníka, ako aj prsníka, pľúc, karcinómu hlavy a krku, lymfómu a aj na liečbu pacientov s mnohopočetným myelómom. Onkológ Ivan Koza z Národného onkologického ústavu pre TASR vysvetlil, že cielené terapie pri viacerých ochoreniach zvyšujú pravdepodobnosť vyliečenia, ako aj predlžujú život pacientov, zaznamenal sa tiež pokles recidív ochorení. Na margo spomínaného návrhu poznamenal, že nevie, čo sa stane a či bude zachovaná možnosť dať každému adekvátny liek.

"Túto situáciu vnímame ako veľmi kritickú a reálne sa bojíme, že sa tieto inovatívne lieky nedostanú ku všetkým pacientom, ktorí ich naozaj potrebujú," povedala pre TASR Jana Pifflová-Španková z občianskeho združenia Europacolon Slovensko. Poznamenala, že o kvalite liečby nemá rozhodovať finančná situácia zdravotníckeho zariadenia, v čom vidí reálnu hrozbu. "Každý onkologický pacient v SR má právo dostať zodpovedajúcu, adekvátnu liečbu," zhrnula s tým, že v realite to môže znamenať, že namiesto cielene biologickej terapie budú pacienti liečení takým spôsobom ako pred rokmi, keď takáto možnosť nebola, a teda chirurgicky, rádioterapiou alebo chemoterapiou.

Ako pre TASR skonštatoval bývalý šéf rezortu Richard Raši (poslanec za Smer-SD), akékoľvek opatrenia, ktoré ministerstvo robí, musia byť na prospech pacienta. "Pokiaľ by z navrhované kroku vyplývala nedostupnosť, tak to v žiadnom prípade nemôže byť aplikované." Pokračoval, že pokiaľ je obava z terénu, že by po prekategorizovaní týchto liekov mohol byť problém s ich zabezpečením, malo by ministerstvo nemocnice zaviazať, aby ich prioritne uhrádzali. Ako totiž podotkol, nie všetky nemocnice využijú prostriedky na lieky, ktoré dostanú od poisťovní, na ich úhradu, ale smerujú na splatenie starých dlhov. "Výbor Slovenskej onkologickej spoločnosti (SOS) vyjadruje poľutovanie, že jej zástupcovia nemali možnosť prediskutovať tento návrh s predkladateľmi na zasadnutí kategorizačnej komisie," uviedol pre TASR predseda výboru SOS Jozef Mardiak. Poukázal, že navrhovaná zmena môže v značnej miere sťažiť dostupnosť týchto liekov a zvýšiť regionálne rozdiely v ich používaní. Ozrejmil, že pre nedostatok aktuálnych informácií o organizačnom zabezpečení plánovanej zmeny sa obavy opierajú o skúsenosti z minulosti, kedy boli touto formou financované drahé onkologické lieky. "Používanie liekov zaradených do skupiny A bolo ovplyvnené nielen zdravotným stavom pacienta, ale mnohokrát typom a ekonomickou situáciou zdravotníckeho zariadenia, kde sa liečil."

Predseda Asociácie nemocníc Slovenska, ktorá združuje desiatky malých nemocníc, Marián Petko pre TASR priblížil, že liečba onkologických pacientov už v súčasnosti tvorí polovicu nákladov nemocníc na lieky. Nedá sa podľa neho vôbec vylúčiť, že pri zlej finančnej kondícii niektorých nemocníc môže dôjsť k spomínaným problémom. Ozrejmil, že môže totiž dôjsť k situácii, keď distribučné spoločnosti vytvoria tlak a povedia zariadeniu, aby lieky pred dodaním najprv zaplatilo. "Ministerstvo pristúpilo k tomuto kroku s cieľom zjednodušiť dostupnosť liekov pre pacientov a zvýšiť bezpečnosť pacientov. Základná zmena spočíva v tom, že lieky sa nebudú pacientom vydávať v lekárňach, ale lekár alebo zdravotnícke zariadenie si ich zabezpečí vopred a pacient ich dostane priamo v ambulancii, ide totiž o injekčné a infúzne lieky," reagovala pre TASR Eva Slováková z komunikačného oddelenia rezortu. Objasnila, že dôležitým hľadiskom pri tejto zmene je práve bezpečnosť, keďže nesprávna manipulácia by mohla spôsobiť poškodenie pacienta, prípadne jeho okolia. Ďalším dôvodom nových opatrení je podľa nej aj skutočnosť, že väčšina týchto liekov je veľmi náročná na podmienky skladovania, a aj tie môžu negatívne ovplyvniť ich účinok. "Pokiaľ ide o nákup týchto liekov, ministerstvo nevidí dôvod na vyvolávanie zbytočných obáv u pacientov, v skupine A je dnes zaradených veľa liekov aj onkologických a problémy s dostupnosťou nie sú," povedala Slováková. Doplnila, že obavy sú zbytočné aj preto, lebo lieky v skupine A zdravotné poisťovne často nakupujú centrálne a dodávajú priamo ambulantným zariadeniam. "Spôsob dodania a úhrady je teda aj takýmto spôsobom zjednodušený."

Lieky so spôsobom úhrady A sú plne hradené poisťovňou, pokiaľ boli splnené podmienky pre úhradu zo zdravotného poistenia. V reálnej praxi to znamená, že lekár predpíše A liek na žiadanku a objedná ho v nemocničnej alebo verejnej lekárni a vykáže ho poisťovni na osobitnom zúčtovacom doklade. Nemocnice, ktoré v súčasnosti dlhujú dodávateľom liekov desiatky miliónov eur, tak budú musieť namiesto lekární lieky nakupovať samy a následne čakať na ich preplatenie zo zdravotných poisťovní, čo trvá okolo 30 až 45 dní. Liek zo skupiny A predpísaný na lekársky predpis poisťovňa neuhrádza.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: