Nebezpečenstvo zneužitia biologických zbraní teroristami trvá

Jedným z najväčších bezpečnostných rizík a nebezpečenstiev v súčasnosti je možné zneužitie biologických zbraní teroristickými skupinami. Konštatovalo to v minulých dňoch približne 500 expertov z 88 štátov sveta venujúcich sa hrozbe bioterorizmu, ktorí sa stretli vo švajčiarskej Ženeve.

Základom ich diskusií, dohôd a opatrení k tejto problematike je Dohoda o zákaze vývoja, výroby, skladovania bakteriologických (biologických) a toxínových zbraní, platná od roku 1975. Postupne ju, vrátane Slovenska, ratifikovalo 162 štátov. Experti sa k tejto téme stretávajú dvakrát ročne a raz za šesť rokov sa koná takzvaná hodnotiaca konferencia. V Ženeve sa teraz venovali aj výskytu infekčných ochorení a spolupráci štátov so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v intenciách medzinárodných zdravotných predpisov.

"Môžem konštatovať, že Slovensko si všetky úlohy vyplývajúce zo základného dokumentu, ako aj z dohôd štátov pre túto oblasť plní. Pravidelne zasielame dotazníky, ktoré vyhodnocuje ISU (International Support Unit) so sídlom v Ženeve s cieľom monitorovať prípadné snahy či pokusy niektorých štátov, prípadne firiem o výrobu biologických zbraní. Prezentovali sme tiež aj náš zákon o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých súvisiacich zákonov. Nie všetky štáty, ktoré pristúpili k spomínanej dohode, ju tak ako SR implementovali aj na národnej úrovni," konštatoval stály zástupca Ministerstva zdravotníctva SR na týchto konferenciách a krajský hygienik Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Cyril Klement.

Dodal, že sú štáty, ktoré majú programy biologických zbraní charakterizované ako obranné, ale aj útočné. Pri ich výrobe sa totiž používajú technológie a techniky umožňujúce zmenu mierového procesu prípravy vakcín na výrobu a prípravu preparátov pôvodcov ochorení (agensov) biologických zbraní. Podľa neho SR v súčasnosti nemá zariadenia, kde by sa takáto výroba dala využiť.

Keďže sa nedá vylúčiť zneužitie biologických zbraní teroristickými skupinami, odborníci preto musia byť pred nimi o krok vpredu. To sa týka nielen biologických zbraní. Sú na to pripravené, aj keď nie veľké, ale vysoko erudované tímy odborníkov, ktoré sa tejto oblasti teoreticky venujú a vedia adekvátne reagovať na požiadavky medzinárodného spoločenstva, zdôraznil Klement.

Odborníci v Ženeve hovorili aj o pandémii chrípky AH1N. Síce nie ako o biologickej zbrani, ale najmä o možných následkoch, ktoré vyplývajú z takýchto epidémií. V tejto súvislosti sa podľa Klementa zdôrazňuje biologická pripravenosť.

"Sú to dlhodobé procesy, na ktoré sa treba pripravovať tak mentálne, ako aj organizačne a finančne. Štát musí mať možnosť v tomto smere siahnuť na rezervy odborníkov i finančných zdrojov. Klasickým príkladom, ako to má vyzerať, bolo očkovanie proti pandemickej chrípke vo viacerých európskych štátoch. SR v tomto nemôže slúžiť ako príklad, pretože zaočkovanosť bola nízka. Máme však výborné epidemiologické zabezpečenie, ktoré nadväzuje ešte na Československú republiku, kde bol výborne vybudovaný systém verejného zdravotníctva, predtým hygienickej služby. Príkladne bola rozvinutá epidemiológia, mikrobiológia, hygiena - teda všetko, čo ešte mnohé krajiny najmä tretieho sveta len budujú. V tomto smere patríme k takzvaným top štátom," zdôraznil Klement.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: