Očkovanie - kompletný očkovací kalendár pre deti a najnovšie zmeny k 1.7.2010

Očkovanie - kompletný očkovací kalendár pre deti a najnovšie zmeny k 1.7.2010

K výraznému rozšíreniu používania očkovacích látok dochádza najmä v posledných 25 rokoch. Tento úspech je dosiahnutý vďaka pôsobeniu Svetovej zdravotníckej organizácie. Podstatným výsledkom aplikácie očkovacích látok je zníženie až eradikácia výskytu mnohých vážnych bakteriálnych a vírusových ochorení. Možnosť predchádzať infekčným bakteriálnym a vírusovým ochoreniam je jedným z najväčších objavov ľudstva. Očkovanie podmieňuje vytvorenie vlastnej prirodzenej ochrany pred nákazou baktériami a vírusmi. Vo vývoji sú očkovacie látky proti ďalším i parazitárnym ochoreniam, proti vírusu HIV, vírusu dengue, proti malárii a proti helikobakteru.

U nás sa pravidelné očkovanie vykonáva od päťdesiatych rokov minulého storočia. Do imunizačného programu je zaradené pravidelné očkovanie detí proti tuberkulóze, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, žltačke typu B, infekcii hemofilom, osýpkam, ružienke a mumpsu, u dospelých povinné preočkovanie proti tetanu a najnovšie spolu s očkovaním proti záškrtu a čiernemu kašľu.

Imunizačný program je komplex opatrení, ktorý zahŕňa nielen druhy očkovaní, ich termíny, ale i kontrolu očkovania a preočkovanosti, sledovanie a analýzu stavu imunity. Očkovanie riadi Ministerstvo zdravotníctva SR - hlavný hygienik SR v zmysle zákonov č. 576/2004 Z.z. a 577/2004 Z.z. a vyhlášky MZ SR z 28.5.2010.

V súčasnom období sú dostupné a odporúčané očkovacie vakcíny aj proti pneumokokom, žltačke typu A, proti kliešťovej encefalitíde, chrípke, rotavírusom, meningokokom a ľudskému papiloma vírusu.

Očkovanie proti chrípke v našich podmienkach nie je docenené, mnohí si myslia, že po očkovaní môžu ochorieť na chrípku, negatívne informácie sa šíria ústnym podaním. Lekári vynakladajú veľké úsilie pri ovplyvnení pacientov v prospech vakcinácie proti chrípke. Vhodný čas na očkovanie proti chrípke je október až február nasledujúceho roku.

Očkovanie vykonávajú lekári všeobecnej starostlivosti na základe predpísania vakcíny na recept, po poučení o potrebe dodržania chladového reťazca, ktorý je pre zachovanie účinnosti vakcín nevyhnutný. Lekár predpisujúci vakcínu na recept je povinný upozorniť na spôsob transportu a skladovania vakcíny od jej vyzdvihnutia v lekárni po jej aplikáciu. Očkujúci lekár, prípadne zdravotnícky pracovník dohodne termíny očkovaní s dotknutou osobou alebo zákonným zástupcom. Povinne sa vykonávajú aj očkovania osôb, ktoré sú pri výkone svojho povolania vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných nákaz.

Bežne používané vakcíny je možné bezpečne a efektívne podávať simultánne, t.j. v ten istý deň na rôzne miesta do svalu končatín alebo podkožne, v prípade novej vakcíny proti rotavírusom aj ústnou aplikáciou malým dojčatám do dovŕšenia 6 mesiacov veku.

Časový odstup medzi aplikáciou vakcín je rôzny podľa toho či sa aplikuje neživá, živá a tuberkulózna vakcína. Interval medzi aplikáciou akejkoľvek neživej vakcíny a inej neživej vakcíny nie je potrebný, môže nasledovať v akomkoľvek časovom odstupe. Po aplikácii neživej vakcíny akákoľvek živá vakcína môže byť podaná v odstupe 1 týždňa, optimálne 2 týždňov. Odstup medzi dvoma živými vakcínami má byť minimálne 4 týždne, optimálne 6 týždňov.

Po očkovaní proti tuberkulóze akékoľvek ďalšie očkovanie môže byť vykonané najskôr za 8 týždňov.

Očkovanie je možné vykonať aj na vlastnú žiadosť, vhodnosť očkovania posudzuje lekár.

V podmienkach Slovenskej republiky, vďaka vysoko odbornej a zodpovednej práci, najmä detských lekárov sa dosahujú výnimočné počty zaočkovaných detí. Zaočkovanosť detskej populácie je v celoslovenskom priemere v rozmedzí 98-99 percent. Vďaka tomu sa dosahuje dostatočná kolektívna imunita proti ochoreniam preventabilným očkovaním. Takže nielen rodičia detí, ale ani mnohí, najmä mladší lekári sa nestretli s ochoreniami, na ktoré v minulosti deti i zomierali a v súčasnosti i zomierajú v menej vyspelých krajinách.

Stretávame sa s názormi - očkovať či neočkovať z dôvodu absolútneho ústupu niektorých infekčným ochorení. Na túto otázku je v súčasnosti jediná odpoveď, pokračovať v systematickej práci očkujúcich lekárov podávaním potrebných očkovacích látok podľa platného očkovacieho kalendára, aby sme sa nestretli s názorom, že očkovanie je prežitok alebo dokonca luxusný tovar.

Nežiadúce reakcie po vakcinácii nie sú časté /1-5%/. Môže sa prejaviť zvýšená teplota, opuch a bolesť v mieste vpichu, začervenanie, prípadne bolesť hlavy.

Povinné očkovanie:

4. deň života: tuberkulóza

3.-4. mesiac: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, žltačka typu B, hemofilová infekcia, pneumokok

5.-6. mesiac: opakuje sa znova

11.-12. mesiac: opakuje sa znova

15. mesiac: osýpky, mums, rubeola

6. rok života: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna

11. rok života: osýpky, mums, rubeola

13. rok života: záškrt, tetanus, detská obrna, čierny kašeľ

Po konzultácii s lekárom je možné očkovanie proti rotavírusom, kliešťovej encefalitíde, žltačke typu A, meningitíde, chrípke, ovčím kiahňam, rakovine krčka maternice, pneumokokom, prípadne kombinovanou vakcínou proti žltačke typu A a B.

Autor článku: MUDr. Oľga Krídlová

Dátum zverejnenia: