Základom zdravých zubov a ďasien je správna starostlivosť

Základom zdravých zubov a ďasien je správna starostlivosť
Zdroj: bigstockphoto.com

Na zachovanie zdravých zubov a ďasien treba myslieť počas celého dňa. Paradentóza spolu so zubným kazom totiž vo väčšine prípadov nie sú dôsledkom genetiky, ale zlej starostlivosti o ústnu dutinu. Predpoklady na vznik paradentózy zdedia po svojich predkoch iba tri percentá populácie, zvyšní ľudia zapĺňajú zubárske kreslá iba preto, že si nevedeli správne čistiť zuby. Podobne je to aj pri zubnom kaze, ktorý nás k zubárom privádza najčastejšie. Toto infekčné ochorenie však s genetikou nesúvisí vôbec. Za jeho vznikom je zubný povlak, ktorý sa tvorí na zuboch po jedle a zuby aj ďasná tak ohrozujú patogénne baktérie.

Zubári upozorňujú, že stav chrupu Slovákov sa stále zhoršuje. Kým v minulosti zubný kaz postihoval menej ako 30 percent populácie, v súčasnosti sa toto číslo blíži takmer k sto percentám. Zo štatistík vyplýva, že už 12-ročné deti majú priemerne päť až osem kazov. Dôvodom môže byť okrem nesprávnej starostlivosti aj to, že priemerný Slovák skonzumuje 27 kilogramov cukru za rok. Pri konzumácii potravy s obsahom cukru dochádza v ústnej dutine k tomu, že baktérie zubného povlaku začnú premieňať cukor na látky s nízkym (kyslým) pH. Tieto látky výrazne oslabujú a narúšajú zubnú sklovinu, dochádza k demineralizácii zubov a postupne vzniká kaz. Sliny napomáhajú kyslé pH v ústach neutralizovať, avšak pri konzumácii týchto potravín je ich neutralizačná schopnosť nedostatočná a zubný kaz sa prehlbuje.

Zdravé zuby a ďasná sú nielen známkou vitality, ale krásny úsmev je nezriedka aj podmienkou spoločenského úspechu. Starať sa správne o zuby sa oplatí a nie je to vôbec náročné. Pôsobenie baktérií zo zubného povlaku možno zastaviť vhodnými pomôckami na čistenie zubov, ako kefka, medzizubné kefky a zubná niť. Dôležitá je tiež správna technika čistenia zubov, ako aj pravidelnosť. O chrup sa treba postarať minimálne dvakrát denne a po jedle.

Používať tiež treba vhodné prípravky dentálnej hygieny, ako napríklad pasty a ústne vody s baktericídnym rastlinným výťažkom Macleaya cordata. Túto nenápadnú rastlinu objavili už starí Číňania a odvtedy jej výťažky pomáhajú v ústach hubiť nebezpečné baktérie. Rovnako dôležitá je aj pravidelná návšteva zubára, povinnú prehliadku treba absolvovať jedenkrát do roka. Tento krok môže nielen včas odhaliť vznik zubného kazu či paradentózy, ale šetrí tiež peniaze. V prípade chýbajúcej prehliadky totiž zdravotné poisťovne zákrok u zubára nepreplatia.

Prvé zmienky starostlivosti o zuby sa datujú až do starovekého Egypta. Jeho obyvatelia si už 3000 rokov pred naším letopočtom čistili zuby pomocou tenkých vetvičiek. Tie boli na jednom konci rozstrapkané do tenkých vlákien. Aj v starovekej gréckej a rímskej literatúre sa píše o drevených tyčinkách, ktoré ľudia žuli, až kým sa nerozstrapkali. Potom poslúžili ako primitívna kefka. Podobné tyčinky používali aj v Číne 1600 rokov pred naším letopočtom. Zrejme ich prestalo baviť obžúvať drevo, a tak prišli s prvou štetinovou zubnou kefkou. V Európe tieto kefky získali obľubu, až keď ich vyrobili z diviačej srsti. Diviaky boli potom prenasledované do prvej polovice 20. storočia, keď bol vynájdený nylón. Približne v roku 1780 v Európe sa objavila prvá masovo vyrábaná kefka, ktorej autorom bol Angličan William Addis z Clerkenaldu.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: