Veterinárne lieky sú účinné farmakologické činitele, používané v chovoch zvierat určených na produkciu potravín, k liečbe ochorení i ku kontrole vzniku ochorení.
Vzhľadom na skutočnosť, že zdravie zvierat určených na produkciu potravín je reálne prepojené so zdravím ľudí – konzumentov, nesmie byť zdravie ľudskej populácie ohrozované.
Potravinová bezpečnosť
Základným cieľom politiky potravinovej bezpečnosti Európskej únie je dosiahnuť čo najvyššiu úroveň ochrany verejného zdravia. Potravinová bezpečnosť predstavuje komplexný súbor opatrení na dosiahne bezpečnosti všetkých zložiek potravinového reťazca, a tým aj finálnej potraviny. Tento súbor opatrení je všeobecne známy ako princíp „zo stajne na stôl“ alebo „z farmy na vidličku“. Európska únia striktne reguluje použitie veterinárnych liekov u zvierat určených na produkciu potravín.
Pod pojmom „veterinárny liek“ sa rozumie liek, ktorý je určený pre zviera vrátane imunologických veterinárnych liekov, premixov pre medikované krmivá a z nich pripravených medikovaných krmív. Veterinárne lieky môžu byť povolené len za pod mienok, ktoré zaručujú, že vyrábané potraviny budú neškodné pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o akékoľvek rezíduá z takýchto liekov. Rezíduá – pozostatky veterinárnych liekov sú v pravidlách Spoločenstva legislatívne ošetrené nariadením Rady (EHS) č. 2377/90.
Pod pojmom „rezíduá veterinárnych liekov“ sa rozumejú všetky farmakologicky aktívne látky, ktoré ostávajú v potravinách získaných zo zvierat, ktorým bol podaný príslušný veterinárny liek. Pod pojmom „maximálny limit rezíduí“ sa rozumie maximálna koncentrácia rezíduí po použití veterinárneho lieku, ktorú môže Spoločenstvo akceptovať ako zákonom povolenú alebo uznanú za prijateľnú v alebo na potravinách.
Maximálne limity
Určovanie maximálnych limitov rezíduí sa vykonáva v súlade so všeobecne uznávanými zásadami na posúdenie bezpečnosti, pričom sa berie do úvahy akékoľvek ďalšie vedecké posúdenie bezpečnosti príslušných látok vykonané Výborom pre lieky na veterinárne použitie (CVMP) Európskej agentúry pre liečivá (EMEA) a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA).
Druhy a množstvo rezíduí, ktoré nepredstavujú toxikologické nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, sú vyjadrené na základe prijateľného denného príjmu (ADI) alebo na základe dočasného ADI. Maximálne limity rezíduí sú určované zvlášť pre mäso (svalovina), vnútorné orgány (pečeň, obličky), kožu, tuk, vajcia, mlieko a med.
Pretože získavanie presných údajov o dennej konzumácii potravín živočíšneho pôvodu je obtiažne, na odvodenie MRL z hodnoty ADI sa predpokladá, že priemerná osoba spotrebuje denne trhový kôš pozostávajúci u veľkých jatočných zvierat z 300 g svaloviny, 100 g pečene, 50 g obličiek a 50 g tuku, u hydiny z 300 g svaloviny, 100 g pečene, 10 g obličiek, 30 g tuku a 60 g kože, spolu s 1,5 l mlieka, 100 g vajec alebo vaječných produktov, 10 g medu a 300 g svaloviny rýb. Celkové množstvo rezíduí prítomné v tomto dennom potravinovom balíku nesmie prekročiť ADI.
Rešpektovanie lehoty
Na zabezpečenie ochrany verejného zdravia majú veterinárne lieky stanovenú ochrannú lehotu plynúcu od posledného podania veterinárneho lieku zvieraťu po následnú výrobu potravín zo zvieraťa v rámci maximálnych limitov rezíduí. Kontrola rezíduí sa vykonáva: screeningom (stanovenie prítomnosti) a konfirmáciou rezíduí (identifikácia a kvantifikácia) na príslušnej úrovni (na úrovni alebo pod úrovňou ich stanovených maximálnych limitov).
Monitoring rezíduí veterinárnych liekov v potravinách živočíšneho pôvodu má poskytnúť spotrebiteľovi záruku bezpečnosti a plnohodnotnosti potravín. Akýkoľvek výsledok preukazujúci, že bol prekročený maximálny limit musí viesť k tomu, že príslušné telá zabitých zvierat, alebo ich produkty, sa posúdia za nevhodné pre ľudskú spotrebu. Zachovanie vysokej úrovne ochrany zdravia spotrebiteľov, bez rizika prítomnosti rezíduí veterinárnych liekov, je vysoko významným faktorom.
Autor článku: MVDr. Ivona Kožárová, PhD., časopis Bedeker zdravia