Zápaly a nádory – poruchy štítnej zľazy

Zápaly a nádory – poruchy štítnej zľazy
Zdroj: bigstockphoto.com

Po funkčnej stránke sa môže ochorenie štítnej žľazy prejaviť poruchou jej fungovania. Zväčšená štítna žľaza môže byť, paradoxne, aj bez poruchy funkcie (tzv. normofunkčná struma). Alebo ju, naopak, sprevádza nadmerná funkcia (vtedy hovoríme o hyperfunkčnej alebo hypofunkčnej strume).

Hyperaktívna štítna žľaza

Zvýšená činnosť štítnej žľazy (hypertyreóza, tyreotoxikóza) má viaceré príčiny. Prejavuje sa najmä u mladších chudnutím, a to napriek dobrej chuti a náležitému konzumovaniu jedla, lepším znášaním chladu než tepla, zvýšením psychomotorickej aktivity, nervozitou, jemným trasom prstov rúk, rýchlym tepom (zrýchlením srdcovej činnosti i v pokoji príp. aj v spánku), nehnačkovou stolicou viackrát za deň. Takéto jednotlivé prejavy môžu mať aj iné príčiny.

U starších osôb môžu byť v popredí srdcovo-cievne prejavy (v podobe nepravidelnej činnosti srdca, ktorej príčina v štítnej žľaze sa rozpozná neraz až dodatočne), kým ostatné príznaky sú menej nápadné. Hypertyreóza môže byť dlhodobá, vyžadujúca si urgentnú liečbu, alebo je prechodná so spontánnou úpravou (napr. pri niektorých zápaloch, po niektorých liekoch a podobne). Poznáme teda viac príčin hypertyreózy.

Príčiny hypertyreózy

Medzi najčastejšie jej formy patrí Gravesova-Basedowova choroba, pri ktorej dochádza v tele k tvorbe autoprotilátok proti štítnej žľaze, stimulujúcim tvorbu jej hormónov. Ich nadmerné uvoľňovanie zapríčiňuje jej prejavy. Typickým nálezom pri nej je difúzna struma, (často nad ňou počuť šelest) s vyššie uvedenými celkovými prejavmi. Neraz bývajú aj nápadné očné príznaky sprevádzané najmä vysunutím očných bulvov tlakom tkaniva v očnici za nimi.

Ukazuje sa, že u fajčiarov táto choroba ťažšie prebieha a horšie odpovedá na liečbu (vrátane očných prejavov, ktoré môžu byť u časti chorých veľmi vážne!). Preto by osoby, ktoré fajčia, mali po zistení tejto diagnózy ako prvé zanechať fajčenie. Druhou najčastejšou príčinou zvýšenej činnosti štítnej žľazy je hyperfunkčná uzlová struma. Kým u zdravého človeka tvorbu a vylučovanie hormónov zo štítnej žľazy riadi hypofýza (žľaza uložená na spodine mozgu), pri toxickom adenóme ide o nadmernú tvorbu hormónov štítnej žľazy s rastom uzla, ktorý je nezávislý (autonómny) na hypofýze.

To vedie i k prejavom nadmernej funkcie. Ostatné normálne tkanivo štítnej žľazy (mimo nadmerne činného uzla) má funkciu skôr potlačenú, zníženú. Ak má pacient viac uzlov strumy tvoriacich autonómne nadmerné množstvo hormónov štítnej žľazy, hovoríme o viacuzlovej toxickej strume. Liečba tyreotoxikózy zahrňuje liečbu tyreostatikami, operačnú liečbu a liečbu rádiojódom. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody. Optimálny postup pre konkrétneho pacienta určí endokrinológ.

Keď žľaza nestíha

Nedostatočnú činnosť štítnej žľazy (hypotyreózu) môže sprevádzať hmatateľná struma, ktorá ale nemusí byť vždy prítomná. Stáva sa to napríklad pri zriedkavejšom nedostatku hormónu hypofýzy riadiaceho činnosť štítnej žľazy (tzv. tyreotropínu), alebo ak sa štítna žľaza zmenšila. Pri ostatných príčinách hypotyreózy (okrem poruchy hypofýzy) dochádza v rámci regulačných mechanizmov k zvýšeniu sekrécie tohto tyreotropínového hormónu hypofýzy. To sa využíva aj pri laboratórnom rozpoznaní hypotyreózy.

Zvýšenú pravdepodobnosť jej vývoja majú pacienti po operácii štítnej žľazy z akejkoľvek príčiny, po liečbe rádiojódom a najmä pacienti s autoimunitným difúznym lymfoidným zápalom štítnej žľazy, ktorý sa dá zistiť pomocou vyšetrenia krvi, resp. punkčnou aspiračnou biopsiou (PAB) pomocou tenkej ihly s cytologickým vyšetrením neraz už v období puberty a má výraznú dedičnosť. Týchto pacientov treba včas vyšetriť, dlhodobo a pravidelne sledovať, či sa u nich ešte nevyvíja nedostatočnosť štítnej žľazy, aby bola možná včasná náležitá náhrada hormónmi štítnej žľazy (osobitne už od začiatku gravidity, čo je mimoriadne dôležité pre nastávajúcu matku i pre vyvíjajúci sa plod).

Otázka vrodenosti a získania

Hypotyreóza môže byť vrodená (ak sa neskoro rozpozná a lieči, jej dôsledky na ďalší vývoj dieťaťa môžu byť závažné!) alebo získaná. Môže byť trvalá (vyžadujúca si doživotnú náhradnú liečbu) alebo prechodná (po niektorých zápaloch, operáciách, podaní veľkej dávky jódu, po liekoch a podobne). Môže mať ľahký stupeň rozpoznateľný iba laboratórne (subklinická hypotyreóza) alebo má zreteľné klinické príznaky (manifestná hypotyreóza), ktoré sú zvyčajne nenápadné.

Medzi ne patrí neprimeraná pokojnosť, zachrípnutý hlas, spomalené myslenie, spomalenie reči i tepu, zimomravosť, zapekanie, suchosť pokožky  opuch mihalníc, bolestivosť kĺbov, mierne zvýšenie TK, málokrvnosť. Významné je zvýšenie hladiny cholesterolu v krvi a urýchlenie artériosklerózy. Tomu sa dá predísť včasnou a dôslednou liečbou hormónom tyroxínom, ktorý treba podávať v individuálnej dávke. Neprimeraná dávka by mohla vyvolať vážne dôsledky najmä v oblasti srdcovo- cievneho systému.

Zápaly štítnej žľazy

Zo zápalov štítnej žľazy (tyreoiditíd) je najčastejšia už spomenutá chronická difúzna lymfoidná tyreoiditída, ktorá je najčastejšou príčinou strumy i hypotyreózy v krajinách, kde nie je nedostatok jódu. V našej populácii je doteraz  prekvapujúco veľa nerozpoznaných nositeľov resp. nositeliek tejto choroby. Jej výskyt sa uvádza asi u 9 percent žien a u 2 percent mužov. Vekom jej výskyt v populácii stúpa. Hlavným prejavom je nebolestivá struma, prechodná i trvalá porucha funkcie, najmä často nerozpoznaná hypotyreóza.

Jej častý rodinný výskyt, dôsledky a dôležitosť včasnej liečby a príčiny (i prechodného) zhoršenia najmä počas gravidity už boli spomenuté. No jej prejavy sa môžu zhoršiť aj za 3 – 6 mesiacov po pôrode. Preto je najlepšie, najmä u dievčat, rozpoznať ju už pri nástupe do veku dospelosti a potom ich dlhodobo endokrinologicky sledovať. Pri jej rozpoznaní endokrinológovi pomáha najmä dôkaz autoprotilátok proti štítnej žľaze v krvi pacienta (o ktorých sa predpokladá, že sa zúčastňujú na postupnej likvidácii funkčného tkaniva štítnej žľazy) a vyšetrenie pomocou PAB.

Onkologické diagnózy

Nádory štítnej žľazy poznáme nezhubné (benígne) a zhubné. Vyskytujú sa predovšetkým v uzlových strumách. Hoci sú uzly v štítnej žľaze veľmi časté, klinicky významná rakovina sa v nich vyskytuje pomerne zriedka. Na jej rozpoznanie slúži endokrinologické, usg vyšetrenie a spomínaná PAB. Vyše 80 percent pacientov s rozpoznanou rakovinou štítnej žľazy na ňu nezomiera. Oveľa zriedkavejšie sú histologické typy nádorov štítnej žľazy, ktoré majú napriek liečbe nepriaznivú prognózu a niektoré z nich dokonca len krátke prežitie po rozpoznaní. Liečba (operačná, rádiojódom a hormonálna) sa vykonáva na špecializovaných pracoviskách, kde sú predpoklady na jej optimalizáciu.

Dôležitým predpokladom úspešnosti liečby je včasné rozpoznanie a starostlivé doživotné endokrinologické sledovanie a liečba. Úplná prevaha chorôb štítnej žľazy sa v súčasnosti dá liečiť. Preto pri nich treba venovať dostatočne včasnú náležitú pozornosť endokrinologickému vyšetreniu a systematickému sledovaniu, aby sa dospelo k správnej diagnóze a k optimálnej liečbe a aby sa pacient vyhol často zbytočným obavám.

Autor článku: Doc. MUDr. Peter Hnilica, CSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: