Každý deň si z úst lekárov diagnózu rakovina vypočuje 7900 Európanov, rovnako každý deň na toto ochorenie umrie 4700 obyvateľov starého kontinentu. Do boja s týmto ochorením, ktoré sa stalo významným problémom verejného zdravia, sa Európska únia intenzívne pustila ešte v roku 1987, kedy bol vypracovaný prvý akčný plán "Európa proti rakovine (1987-89)".
Ďalšie akčné plány prišli v rokoch 1990-94 a 1996-2002. Ich ambíciou bolo znížiť úmrtnosť na rakovinu o 15 percent, pričom vo Fínsku a Rakúsku sa to aj podarilo. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je práve vďaka prevencii možné predísť tretine prípadov onkologických ochorení. Aj preto odborníci neustále zdôrazňujú význam primárnej a sekundárnej prevencie. V čiernych číslach "nezaostáva" ani Slovensko. Len v minulom roku si rakovina vyžiadala takmer 12.000 životov. Podobne ako v mnohých vyspelých krajinách sveta dochádza v dlhodobom kontexte aj v SR k postupnému nárastu počtu úmrtí na zhubné nádory. Pritom Slováci môžu absolvovať pravidelne preventívne prehliadky, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, zamerané aj na odhalenie onkologických ochorení. Ľudia ich však nevyužívajú v takej miere, ako by mohli.
"Ak viem diagnostikovať čím skoršie štádium kolorektálneho karcinómu, tak tým je to jednak pre terapeutický postup a najmä pre pacienta perspektíva úplne iná, ako neskorá diagnostika v neskorších štádiách," uviedol pre TASR na margo prevencie štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Ján Porubský. Riešenie pre zvýšenie záujmu vidí Porubský najmä v intenzívnejšej osvete verejnosti. Veľkú nádej odborníci vkladajú aj do pripravovaného Národného onkologického programu. Podobný názor má aj europoslanec Miroslav Mikolášik. Okrem toho by však podľa jeho slov malo Slovensko prijať v tejto oblasti aj niekoľko ďalších dôležitých opatrení. Napríklad prijať osobité opatrenia týkajúce sa zriedkavejších a menej častých typov rakoviny, vynakladať viac zdrojov na primárnu aj sekundárnu prevenciu, či zabezpečiť všeobecnú dostupnosť onkologických liekov vrátane liečby pre vzácne a menej časté typy rakoviny pre všetkých pacientov.
Takmer jedna tretina poklesu úmrtnosti na rakovinu, zaznamenaná v európskom kontexte v rokoch 1995 až 2003, by sa podľa jeho slov dala vysvetliť užívaním novších liekov. "Za ideálnych podmienok by síce pacienti mali mať rovnaký a včasný prístup k inovatívnej liečbe, ten sa však medzi krajinami EÚ líši," skonštatoval. Po tom, čo je liek schválený na európskej úrovni trvá určitý čas, kým je liek aj reálne dostupný pre pacienta. Podľa štúdie Wilking a Bengt Jonsson (to prvé o by malo mať dve bodky) je po Poľsku, na Slovensku tento čas druhý najdlhší v celej únii. Otázkam prevencie, výskytu onkologických ochorení i starostlivosti o pacientov sa venovala práve tohtotýždňová odborná diskusia pri okrúhlom stole pod názvom "Kontrola rakoviny na Slovensku – návrhy na jej riešenie", ktorá sa konala v Bratislave. Spolu s ďalšími dvoma diskusiami v Londýne a Paríži sú všetky súčasťou programu EÚ – Európske partnerstvo v boji proti rakovine.
Autor článku: TASR