Nedostatok vitamínu C môže spôsobiť stres aj fajčenie

Nedostatok vitamínu C môže spôsobiť stres aj fajčenie
Zdroj: bigstockphoto.com

Fajčiari, ženy užívajúce antikoncepciu, ale aj obyvatelia veľkých miest by nemali zabúdať na dostatočný prísun vitamínu C. Výskumy napríklad ukázali, že u človeka, ktorý si denne zapáli 25 cigariet, sa spotreba vitamínu C zvýši o 25 percent. Ak fajčí viac, vzrastie až o 40 percent. Podobne je to aj u milovníkov piva, vína a pálenky. Pečeň totiž produkuje enzým, ktorý uľahčuje odbúravanie alkoholu z krvi a je pritom závislá od vitamínu C. Čím je ho menej, tým dlhšie trvá aj "otrava" alkoholom. Tento najznámejší pomocník imunitného systému sa rýchlo odbúrava aj pri silných emóciách ako hnev alebo rozčúlenie, počas nich dokáže telo spáliť 2000 až 3000 mg vitamínu C.

Vitamín C pomáha eliminovať účinok rôznych rakovinotvorných látok, alebo bráni ich vzniku. Pacientom s rakovinou, ak sa podáva vo vyšších dávkach (s vedomím lekára), predlžuje obdobie prežívania. Organizmus však potrebuje vysoké dávky vitamínu C pred a po chemoterapii, nikdy nie súčasne s chemoterapiou. Môže sa totiž znížiť jej účinok, keďže vitamín C pomáha redukovať voľné radikály a väčšina chemických liekov, ktoré zabíjajú rakovinové bunky, predstavuje výrazné voľné radikály. Vitamín C má okrem iného vlastnosť ničiť kysličník uhoľnatý (CO), ktorý vzniká nedokonalým spaľovaním. Preto by obyvatelia veľkých miest mali dbať na jeho pravidelný prísun.

Nedostatok vitamínu C sa môže podpísať pod malátnosť, nechutenstvo, zníženú obranyschopnosť organizmu, ale aj výkonnosť. Môže sa tiež prejaviť nesústredenosťou, náchylnosťou k infekciám alebo dlhším hojením rán. Spôsobuje aj zápaly slizníc ako ďasná či tráviaci trakt a sklony ku krvácaniu slizníc. Naopak, jeho dostatok v tele napríklad podporuje stavbu pokožky, kostí a zubov, znižuje hladinu cholesterolu, pozitívne pôsobí na mozog, zvyšuje fyzickú výkonnosť a zohráva tiež dôležitú úlohu pri tvorbe kolagénu, ktorý pôsobí v tkanivách.

Pravidelný dostatočný prísun vitamínu C aktivuje bunkový metabolizmus, zvyšuje energiu, chráni pred nachladnutím a infekciami a redukuje závažnosť a dĺžku rôznych ochorení. Najviac ho je v rámci ovocia v čiernych ríbezliach, jahodách, pomarančoch, citrónoch, grapefruitoch a červených ríbezliach. V zeleninovej záhradke ho možno najviac nájsť v chrene, zelenej paprike, petržlenovej vňati, keli, karfiole, špenáte a kalerábe. Vitamín C si na rozdiel od ľudí dokáže sama syntetizovať, človek však takúto vlastnosť nemá. Telo si nevytvára ani jeho zásoby.

Objaviteľom vitamínu C je maďarský vedec Albert Szent-Gyôrgyi, ktorý ho prvýkrát extrahoval z papriky a za tento objav získal v roku 1937 Nobelovu cenu. Ako prvý však jeho význam pri udržiavaní imunitného systému preukázal dvojnásobný držiteľ Nobelovej ceny Dr. Linus Paulig. Ten v roku 1970 odporučil pravidelné užívanie vitamínu C vo vyšších dávkach, ako bola dovtedy stanovená odporúčaná denná dávka, za účelom zvýšenia jeho účinku hlavne v prevencii nachladnutia a skrátenia jeho priebehu.

Medicínsky establishment Paulinga v jeho teórii nepodporil a vytvoril veľkú opozíciu voči tejto myšlienke. Obyčajní ľudia mu však uverili a niektorí začali užívať zvýšené dávky vitamínu C. Mnohí z nich zistili, že sa frekvencia a závažnosť ochorení z nachladnutia u nich znížila. Idea Dr. Paulinga odštartovala rozsiahly výskum. Zistilo sa, že zvýšené dávky vitamínu C nielen významne redukujú a skracujú priebeh nachladnutí, ale že je efektívnou prevenciou pred sekundárnymi vírusovými a bakteriálnymi komplikáciami.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: