Antibiotická liečba je dodnes opradená mnohými mýtmi, ktoré pacienti medzi sebou šíria. Príkladom je tvrdenie, že antibiotiká liečia aj nádchu a chrípku, sú škodlivé či dostupné aj bez lekárskeho predpisu. Nájdu sa aj takí, ktorí hovoria, že ak sa pacient začne pri ich užívaní cítiť lepšie, môže s liečbou prestať. Mýty, predsudky a protichodné názory sú však len reakciou na komplikácie, ktoré antibiotická liečba so sebou prináša. Narušenú črevnú mikroflóru, rezistenciu voči baktériám či alergie. Odborníci však zdôrazňujú, že tieto komplikácie sú dôsledkom nesprávneho a masového užívania antibiotík. Kým jedna skupina je zásadne proti používaniu antibiotík, druhá, naopak, je naklonená k ich použitiu už pri prvých príznakoch ľahkej nádchy či iného ochorenia a to často aj bez konzultácie s lekárom. Avšak nato, aby mala takáto liečba želaný účinok, musí byť použitie indikované lekárom na základe vyšetrenia a antibiotiká musia byť užívané v súlade s odporúčaniami lekára. Ochorenia spôsobené mikroorganizmami boli po stáročia pre ľudstvo smrteľné. Situácia sa zmenila až v 30. rokoch minulého storočia, keď Alexander Fleming zistil, že preparáty na báze sulfanilamidu dokážu zastaviť rast baktérií. Tento objav spôsobil v medicíne revolúciu - lekári po prvý raz dostali možnosť efektívne liečiť infekčné ochorenia. Antibiotiká sa postupne začali používať na stále širšie spektrum ochorení.
Autor článku: TASR