Delírium - čo to je a ako sa prejavuje

Delírium - čo to je a ako sa prejavuje
Zdroj: bigstockphoto.com

V známej barovej scéne staršieho českého filmu herec Vlasta Burian sugestívne opisuje hrôzy delíria tremens – alkoholického delíria. Alkoholické delírium je však len jedným z mnohých klinických obrazov, ktoré sú v pojme delírium zahrnuté. Ak použijeme iné, staršie názvy pre túto duševnú poruchu, napr. akútny stav zmätenosti, alebo akútny mozgový syndróm, posunieme sa ľahšie do iných oblastí medicíny.

Ako sa delírium prejavuje

Delírium je všeobecné označenie pre akútne vzniknutú globálnu dysfunkciu mozgového metabolizmu, bez ohľadu na to, ktorá škodlivina (či aké poškodenie mozgu) takúto zmenu vyvolala. Klinicky sa prejavuje poruchami viacerých psychických funkcií, z nich základnou je kvalitatívna porucha vedomia. Kvalitatívna porucha vedomia je charakterizovaná zníženou jasnosťou vedomia, zhoršeným sebauvedomovaním a poruchami bdelosti. K nej sa pri delíriu pripájajú poruchy ďalších psychických funkcií, akými sú vnímanie, myslenie, afektivita, pozornosť, pamäť a sú prítomné aj poruchy vegetatívnych funkcií.

Klinický obraz delíria

Typickým znakom delíria je náhly vznik. Počíta sa na hodiny, zriedkavejšie je to niekoľko málo dní. Zníži sa jasnosť vedomia, chorý nedokáže zreteľne rozpoznávať a uvedomovať si realitu, je však „bdelý“ (rozdiel napr. oproti zaspávaniu). Bdelosť a jasnosť vedomia tak nie sú v súlade a objaví sa aj porucha tretej zložky vedomia, sebauvedomovania. Vzniká preto nesprávne, chybové prijímanie a spracovanie informácie z prostredia. To sa stáva základom pre nesprávne, skreslené vyhodnocovanie situácie, v ktorej sa jedinec nachádza. Chorý nevie kde je, prečo tam je, nevie sa orientovať v čase, v ťažkých prípadoch nedokáže povedať ani základné informácie o sebe.

Situácia, v ktorej sa ocitol, sa preňho stáva nejasnou, nezrozumiteľnou, často hrozivou a nepriateľskou. K takému postoju prispievajú aj poruchy vnímania. Chorý si zamieňa osoby okolo seba (zdravotná sestra je dcérou alebo manželkou), objavujú sa ilúzie (skreslené vnímanie jestvujúcich podnetov, napr. cudzí hlas na chodbe je hlasom príbuzného) a halucinácie (vnímanie bez reálneho podnetu, vidí hrozivé tváre, zvieratá, počuje nepriateľské hlasy).

Chorý nerozumie tomu, čo sa s ním deje, je napätý úzkostný, nepokojný, cíti sa ohrozený, snaží sa zo situácie odísť, uniknúť. Ak sa mu v tom prekáža, hrozí útokom, či skutočne útočí na okolie, na predmety, na ľudí. Zvyšuje sa mu krvný tlak, zrýchľuje akcia srdca a dychová frekvencia. Môže sa objaviť jemnejší či hrubší tras mihalníc, rúk. Pre chorobne zvýšenú bdelosť nie je schopný zaspať, neustálym nepokojom sa vyčerpáva. Stav sa zhoršuje v noci, kedy klesá množstvo podnetov pomáhajúcich udržiavať kontakt s realitou. Práve kolísanie jasnosti vedomia v priebehu 24 hodín má za následok meniaci sa, kolísavý priebeh delíria, ktorý je dôležitým znakom poruchy.

Príčiny vzniku delíria

Pretože delírium je nešpecifická reakcia na akékoľvek poškodenie mozgu, priame alebo nepriame, sú príčiny vzniku delíria mnohoraké. Popri úrazoch hlavy, expanzívnych vnútrolebkových procesoch, krvácaniach či prebehnutých epileptických záchvatoch, to bývajú ochorenia kardiovaskulárne (napr. infarkt myokardu, srdcové zlyhávanie), aj ochorenia endokrinné (napr. poruchy funkcie štítnej žľazy) či metabolické (napr. diabetes), vážne krvácania, straty telesných tekutín, intoxikácie (jedy, drogy, liečivá), náhle odňatie dlhšie užívanej drogy, infekčné a horúčkovité ochorenia a mnohé ďalšie.

Záťaž celkovej anestézy v kombinácii s už predtým prítomným organickým poškodením mozgu je príčinou vzniku delíria po operačných zákrokoch u starých ľudí. Práve starí ľudia sú z hľadiska vzniku delíria rizikovou skupinou, rovnako ako malé deti a ľudia s ťažkými popáleninami.  Iba malá časť delírií je duševného pôvodu. Zväčša ide o stres väčšej intenzity kombinovaný s preexistujúcim poškodením mozgu (napr. náhla hospitalizácia s množstvom vyšetrení, bez náležitého vysvetlenia a v priebehu krátkeho času u jedinca s demenciou).

Delírium a chirurgické zákroky

Pretože väčšina príčin vzniku delíria je telesnej povahy, v širokom slova zmysle, aj liečba musí smerovať k jej odstráneniu. Ak sa podarí príčinu odhaliť a odstrániť, je chorý na dobrej ceste k vyliečeniu. Liečba psychofarmakami je len liečbou podpornou. Jej úlohou je upokojiť chorého, aby sa zabránilo jeho vyčerpávaniu a umožnilo sa vykonanie nevyhnutných vyšetrovacích a terapeutických zákrokov a navodil sa spánok.

Podávajú sa lieky zo skupiny neuroleptík, ktoré ovplyvňujú receptory predopamín v mozgu, najmä tie, ktoré nemajú také vedľajšie účinky, ktoré by delírium mohli prehlbovať. Pri odstránení alebo zmiernení vyvolávajúcej príčiny a správnej psychofarmakologickej liečbe trvá akútne delírium niekoľko dní až týždeň. Odoznieva úplne, alebo po ňom  ostávajú rezíduá v podobe ohraničeného súboru príznakov psychopatologickej povahy. V krajných prípadoch sa môže skončiť úmrtím.

Delírium je vážnou komplikáciou pri telesných ochoreniach či otravách, sťažuje liečbu a ošetrovanie chorého, prehlbuje jeho ochorenie, zvyšuje riziko komplikácií (napr. pády, dehydratácia, preležaniny), zvyšuje úmrtnosť. Preto je snaha, v prípadoch, kde je to možné, predchádzať riziku jeho vzniku. Užitočná je napr. včasná psychiatrická terapeutická intervencia pri chirurgických zákrokoch u starých ľudí, dôsledná kontrola možných vedľajších účinkov liekov, vzniku liekových interakcií, úprava prostredia uľahčujúca orientáciu (farebné odlíšenie dvier, hodiny, kalendár, kontakt s príbuznými).

Autor článku: doc. MUDr. Mária Ondriášová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: