Sankcia za nenahlásenie zmeny zdravotného stavu vodiča sa dá udeliť až ex post

Každý lekár, ktorý zistí u držiteľa vodičského preukazu zmenu zdravotného stavu, ktorá môže ovplyvniť jeho šoférovanie, je povinný ohlásiť túto skutočnosť do piatich pracovných dní polícii. Podľa platnej legislatívy musí takýmto spôsobom postupovať každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý i mimo pravidelnej lekárskej prehliadky zistí nedostatky v zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti vodiča. V praxi by sa teda podľa polície nemalo stať, že vodič, ktorý nie je zdravotne spôsobilý na vedenie vozidla, by mohol ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky. Ak si svoju ohlasovateľskú povinnosť lekár nesplní, vydavateľ povolenia na prevádzkovanie zdravotnej starostlivosti mu môže udeliť sankciu do výšky 16.596 eur. V praxi sa to však môže udiať až ex post. V prípade vodičov sa zákon spolieha iba na ich zodpovednosť.

"Už pri diagnostikovaní choroby je lekár povinný zistené skutočnosti oznámiť príslušnému orgánu Policajného zboru (PZ), ktorým je v tomto prípade dopravný inšpektorát podľa miesta pobytu posudzovanej osoby. Aj samotná liečba si vyžaduje dohľad lekára a pravidelné kontroly. Nemalo by sa teda stať, že príslušné orgány nebudú informované o zmene zdravotnej spôsobilosti osoby," uviedla pre TASR hovorkyňa Prezídia PZ Denisa Baloghová. V prípade, že lekár zmeny v zdravotnom stave vodiča nenahlási polícii, zodpovednosť za porušenie jeho povinnosti by mal vyvodiť orgán, ktorý je vydavateľom povolenia na prevádzkovanie zdravotnej starostlivosti (napríklad vyšší územný celok - pozn.TASR). To sa však môže reálne udiať až spätne, respektíve vtedy, keď je zdravotne nespôsobilý vodič účastníkom dopravnej nehody a zistí sa, že šoférovať vlastne nemal.

Zmenu zdravotnej, ako aj psychickej spôsobilosti je do siedmich dní povinný ohlásiť polícii aj samotný držiteľ vodičského preukazu. Zákon o cestnej premávke ale nestanovuje žiadnu pokutu v prípade, že tak neurobí. "Vodič by mal aj sám zvážiť, či je schopný viesť vozidlo," zdôraznila Baloghová. Pripomenula, že podľa zákona nesmie viesť vozidlo ani po požití lieku v čase, keď jeho účinok môže znížiť schopnosť šoférovať, ale ani v prípade nevoľnosti. "Ak v takomto stave spôsobí dopravnú nehodu, pri výmere sankcie sa prihliada aj na závažnosť nehody, najmä na spôsob spáchania a následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, ako aj na mieru zavinenia," vysvetlila hovorkyňa Prezídia PZ.

Dopravný expert Ján Bazovský pripustil, že môže nastať situácia, keď lekár zabudne alebo jednoducho nesplní svoju ohlasovaciu povinnosť v tomto smere. Od pacienta sa zase na druhej strane dá asi len ťažko očakávať, že sa polícii ohlási sám. Legislatívne sa však podľa neho takéto prípady pravdepodobne upraviť lepšie nedajú. "Dá sa to zistiť, až keď sa niečo stane. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by sa dala táto zákonnosť iným spôsobom presadiť," vyjadril sa pre TASR. Pripomenul, že bezdôvodne polícia zadržať vodičský preukaz nemôže. Podľa platnej legislatívy sa pravidelnej lekárskej prehliadke musia podrobiť vodiči najskôr dva mesiace pred dosiahnutím veku 65 rokov, najneskôr však dva mesiace po jeho dosiahnutí. Následne ich musia absolvovať každé dva roky. Prísnejšie pravidlá v súčasnosti platia iba pre profesionálnych vodičov, ktorí musia ísť na lekársku prehliadku každých päť rokov ešte pred dosiahnutím 65. roku veku.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: