Vitiligo – choroba bielych škvŕn

Vitiligo – choroba bielych škvŕn
Zdroj: bigstockphoto.com

Diagnostikovali vám vitiligo?

Choroba bielych škvŕn – vitiligo, jednoducho „strata pigmentu“, je ľahko diagnostikovateľnou chorobou pre jedincov ľudskej populácie. Ostro ohraničené biely škvrny na koži sú poľahky odlíšiteľné od nepostihnutej okolitej pigmentovanej kože. Nepočetné malé škvrny postupne zväčšujú svoj rozsah, pribúdajú nové a postupným rastom dochádza k ich splynutiu v bizarné tvary.  Okolie najvýraznejšie vníma tieto zmeny v oblasti tváre a horných končatín, najmä na rukách. Lokalita tváre a iné, prirodzene intenzívnejšie sfarbené oblasti (bradavky, pupok, anogenitálna oblasť), bývajú zasiahnuté prednostne. V prípade poškodenia kože s vlasmi nemusí vitiligo signalizovať súčasné postihnutie vlasov. Predčasné šedivenie vlasov sa vyskytuje asi u jednej tretiny postihnutých jedincov.

Pigmentové bunky na ústupe

Ochorenie môže nastúpiť v ktoromkoľvek veku u oboch pohlaví. Zvyčajne však nastupuje u mladšej vekovej kategórie s maximom okolo 20-teho roku života. Neraz sa združuje s inými ochoreniami najmä endokrinného systému. Asociovanými chorobami býva ochorenie štítnej žľazy, cukrovka, „Addisonova choroba“, perniciózna anémia a iné, nielen endokrinopatie. V značnej miere sa na jeho vzniku podpisuje aj genetická zaťaženosť. Choroba je zapríčinená zánikom pigmentových buniek, melanocytov. Príčina deštrukcie pigmentových buniek doposiaľ nie je jednoznačne objasnená, uvažuje sa o viacerých možných teóriách. Jednak je to hypotéza autoimúnnej deštrukcie, samodeštrukčná domnienka, alebo hypotéza o zániku melanocytov z dôvodu účinku neurochemických mediátorov. Rozsah ochorenia a lokalizácia sú rozdielne.

Medzi najjednoduchšiu klasifikáciu radíme rozdelenie vitiliga na:

  • lokalizované
  • generalizované
  • univerzálne
  • zmiešané

Diagnóza sa opiera o vyšetrenie vo Woodovom svetle a histologické vyšetrenie.

Vitiligo a slnko – odvekí nepriatelia!

Subjektívne nebýva táto choroba sprevádzaná žiadnymi prejavmi. Príležitostné svrbenie býva často spojené s vystavovaním sa slnečnému žiareniu. V letnom období by sa osoby postihnuté vitiligom mali pred slnečným žiarením chrániť. Medzi základné ochranné mechanizmy kože patrí tvorba pigmentu, ktorá je v tomto prípade poškodená a zhrubnutie rohovej vrstvy. Ďalšími ochrannými mechanizmami sú kyselina  urokanová, lapače voľných radikálov, reparačné mechanizmy. Tieto ochranné mechanizmy pri neprimeranej expozícii zvyčajne nestačia na jej ochranu, a preto musíte pokožku chrániť prípravkami s vysokými ochrannými faktormi a neraz aj vhodným odevom, či obmedzením slnenia. Ďalším dôvodom, prečo je vhodné kožu chrániť, je redukcia zvýraznenia farebnej odlišnosti ložísk. Ide síce len o estetickú zložku, ale tá je mnohokrát pre väčšinu postihnutých dominantná.

Biele fľaky neznamenajú len vitiligo

Po letných dovolenkách častokrát do ambulancie vchádzajú osoby posiate bielymi okrúhlymi či oválnymi škvrnami lokalizovanými najmä na chrbte, v miestach bohatých na prítomnosť mazových žliaz. Tieto škvrny môžu splývať a vytvárať mapovité ložiská. Na povrchu ložísk dochádza k nevýraznému olupovaniu vo forme drobných šupiniek, ktoré  zostáva laikom často nepovšimnuté. Zvyčajne sa však jedná o povrchové mykotické kožné ochorenie Pityriasis versicolor spôsobené lipofi lnou kvasinkou Pityrosporum orbiculare. Vznik ochorenia podporujú priaznivé podmienky, ktorými sú zvýšená potivosť, mastná pokožka, znížená odolnosť organizmu, ako aj vonkajšie faktory prostredia – vysoká vlhkosť a teplota. Depigmentované ložiská vznikajú aj pri iných ochoreniach, ako napríklad atopii (dedičný sklon k alergii), syfilise, lepre a podobne, preto ich diagnostika a liečba patrí výhradne do rúk dermatovenerológa.

Ako vitiligo liečiť

Liečba vitiliga patrí výhradne do kompetencie lekára – špecialistu. Výsledky liečby sú značne variabilné. Využíva sa lokálna liečba glukokortikoidmi, či lokálna PUVA terapia, čo je kombinácia fotosenzibilizujúcej látky a UVA žiarenia, moderná laserová terapia, či  aplikácia lokálnych prípravkov normalizujúcich produkciu voľných radikálov, ktorých zvýšená tvorba bola pozorovaná v epiderme postihnutej vitiligom. V celkovej terapii sa s pomerne vysokou efektivitou na tvári využíva celková PUVA terapia na báze užívania psoralénov (látky, ktoré zvyšujú citlivosť kože k ultrafialovému žiareniu) za súčasného ožiarenia UVA radiáciou, podávanie betakaroténov. Neodmysliteľnú zložku tvoria ochranné prípravky a pomôcky pred slnením, kamuflážne techniky, či depigmentačné techniky v prípade zbytkových ložísk pigmentácie. Jedným z možných terapeutických postupov je mikrochirurgické riešenie vo forme štepov.

Autor článku: MUDr. Iveta Hasová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: