Tetovanie – symbol sexuality?

Tetovanie – symbol sexuality?
Zdroj: bigstockphoto.com

Umenie skrášľovania kože vníma práve jeho hlavná  aktérka – koža – zriedka ako umenie. Diela „majstrov“  zvečnené na jej povrchu prinášajú častokrát nie radosť  a obdiv, ale smútok a starosť.

Tisícročné zdobenie

Tattoo alebo tetovanie, prapôvodnú  techniku manuálneho vpravovania  farbiva do útrob kože,  „priviezol“ do Európy zo svojich  bádateľských plavieb kapitán  James Cook. Na Tahity patrilo  tetovanie k rituálom tamojších  kmeňov a vnieslo novú formu  skrášľovania do života. Tetovanie je technikou známou  po tisícročia. Archeologické nálezy  zo starého Egypta podávajú  dôkaz o permanentnom kolorovaní  tela spred 6 000 rokov. Taktiež  tetováž muža nájdeného v ľadovci  rakúskeho pohraničia dokazuje  používanie tetováže pred viac ako  4 000 rokmi.

Krása, spolupatričnosť,  kmeň, postavenie, sekta,  príslušnosť ku gangu, väzenstvo,  či míľniky ako dospelosť, to všetko  môže symbolizovať spoločný  fenomén – tetovanie.  V posledných rokoch celosvetovo  prudko vzrastá popularita  tetovania a piercingu. Pôvodná  charakteristika etník dnes tvorí  „ozdobu“ mužov i žien všetkých  rás či vrstiev obyvateľstva. Známe  osobnosti šoubiznisu vystavujú  na obdiv svoje telá a ako  idoly ovplyvňujú široké masy  obyvateľstva. Robby Wiliams,  rockový spevák svetového mena,  je tetovaním vraj taký posadnutý,  že podstupuje zákroky odstraňovania  za účelom aplikácie nových  motívov.

Dobrovoľne  podstupované riziko

Prvý prístroj na tetovanie bol vynájdený  na začiatku 90-tych rokov 19. storočia,  čo prispelo k vzrastajúcej popularite  v Anglicku a začiatkom 20. storočia  v Amerike. Kým ženy v začiatkoch  tvorili iba výnimku, dnes sa v Amerike  chváli tetovaním 40 – 50 percent žien  z celkového počtu tetovaných.  Obrazce, či vzory, ktoré sú natrvalo  vytetované na ľudskej koži, či kovové  ozdoby pevne upevnené v našej koži  predstavujú pre našu „schránku“ nespočetné  riziká.

Predovšetkým je to  hrozba infekcie. Infikovaní môžete byť  baktériami, hubami či vírusmi, zvyčajne  v dôsledku nedostatočných hygienických  podmienok. Podstupujete však  aj riziká vzniku alergie či iných kožných  reakcií, nevynímajúc prejavy nádorového  bujnenia. Reakcie môžu nastať  v dôsledku intolerancie materiálu, ako  prejav neustáleho dráždenia, či ako dôsledok  intolerancie interakcie slnečného  žiarenia a cudzorodého materiálu.  Škála prejavov je veľmi široká a rôznorodá,  metóda liečby zložitá a metóda  odstránenia tetovania veľmi ťažká.  Pigmenty, či farbivá, najmä soli kovov,  sú častou príčinou vzniku alergických  reakcií. Ich chemická štruktúra, pôvod,  či toxikologický profil sú často neznáme,  či neúplné.

V prípade dočasného  skrášľovania henou vzniká najčastejšie  alergická reakcia na parafenyléndiamín  (PPD). Táto chemická látka sa do farbiva  pridáva za účelom intenzívnejšieho  sfarbenia a najmä na predĺženie trvanlivosti  aplikovaného motívu. So vznikom  alergie súvisí i problém skríženej reakcie.  Nie ste alergickí iba na PPD, ale  zároveň vzniká intolerancia voči iným  látkam, ako napríklad chemickým soľne    lárnym filtrom na báze paraaminobenzoovej  kyseliny, niektorým liečivám, ale  i iným menej frekventovaným látkam.

V prípade piercingu vznikajú alergické  reakcie na kovy, najčastejšie nikel a zlato.  Dôsledkom kontaktnej alergie môžu  vzniknúť dlhodobo perzistujúce zápalové  zmeny na koži, nevynímajúc jazvenie  a vznik keloidov. Čínska medicína vníma  piercing ako jeden z akupresúrnych  či akupunktúrnych, často nie správne  zvolených bodov.

Dbajte  na odbornosť a hygienu

Ak sa predsa len rozhodnete  upútať obrazom či ozdobou,  mali by ste si vybrať overený  salón a školeného pracovníka.  Hygienické normy a práca  s jednorazovým materiálom  by mala byť v tetovacom  štúdiu v našich štandardoch  samozrejmosťou. Pred zákrokom  by ste sa mali informovať  o pôvode a zložení  farieb, eventuálne by ste  mohli podstúpiť test na malom,  dobre utajenom kúsku  kože. Vopred by ste mali informovať  pracovníka štúdia  o vašich alergiách a o spôsobe  hojenia vašej kože. Ak  ste alergik, konzultujte vaše  prianie s vašim ošetrujúcim  lekárom.

Odstránenie tetovania

Ak ste sa rozhodli tetovanie odstrániť,  nie je isté, že budete s výsledkom spokojní.  V súčasnosti sa odstraňovaniu  tetovania venujú laserové pracoviská.  V prípade, ak je tetovanie malé, možno  ho odstrániť štandardným chirurgickým  postupom. V medicínskom centre  vám vo svete ponúknu dva postupy.  Tetovanie možno odstrániť ablačnými  technikami, t. j. obrúsiť kožný povrch,  čo najmä u ľudí s neštandardným spôsobom  hojenia spôsobuje estetický  problém a obrazec po zákroku zvyčajne  ešte nejasne presvitá.

Druhou možnosťou  je „postupné rozbíjanie“ obrazu  tzv. Q-switched lasermi. Táto technika  je pomerne úspešná, avšak zdĺhavá a finančne náročná.  Odstránenie tetovania niekoľkonásobne  prevyšuje cenu nadobudnutia obrazu.  Problémom pri odstraňovaní môže  byť farebná škála motívu. Každá farba  vyžaduje špeciálnu vlnovú dĺžku laserového  prístroja, čo znamená mnohokrát  nedostupnosť úplného doriešenia tetováže.  Odstránenie červenej a žltej farby  prináša veľmi zložitý medicínsky problém,  takže pozor na žltú a červenú!

Rozhodnutie naozaj zvážte!

Medzi klientami dožadujúcimi sa odstránenia  tetovania tvorilo až 42 percent  tých, ktorí sa rozhodli pre svoj  rozmar len v zlomku sekundy a svoje  konanie označili ako impulzívne.

Autor článku: MUDr. Iveta Hasová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: