O nových aktivitách Európskej únie (EÚ) v rámci podpory zdravia obyvateľstva informovali dnes pracovníci Ústavu normálnej a patologickej fyziológie (ÚNPF) Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave v rámci Týždňa vedy a techniky.
Ako uviedol na dnešnej tlačovej besede vedecký pracovník ÚNPF SAV Fedor Jagla, výskyt nervových ochorení a rôznych duševných porúch sa neustále zvyšuje nielen na Slovensku, ale i v celoeurópskom meradle. Výskumy ukázali, že približne 40 percent zdravých ľudí sa sťažuje na poruchy spánku, veľké percento ľudí má pocity sklamania, plačlivé obdobia a veľmi sa rozširujú depresie. Podľa odhadov Európskej únie v roku 2020 bude najviac ľudí práceneschopných z dôvodu depresií, nie kvôli virózam. Z uvedených dôvodov EÚ naštartovala program týkajúci sa mentálneho zdravia, ktorý sa má uskutočňovať od roku 2011. Projekt podalo Írsko a na jeho realizácii sa bude zúčastňovať 15 štátov EÚ, z toho 8 štátov - Írsko, Anglicko, Rakúsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Estónsko a Slovensko - sa bude na projekte zúčastňovať intenzívnejšie.
"Náš ústav bol Európskou úniou vyzvaný, aby sa do tohto projektu výrazne zapojil. ÚNPF SAV tak bude mať možnosť významne ovplyvňovať zdravotnú politiku v Európe," konštatoval Jagla. V rámci nového projektu bude EÚ sledovať výskyt nervových ochorení, financovanie vedy a výskumu v tejto oblasti a zdravotnú politiku v jednotlivých zúčastnených krajinách. V terajšom období najviac finančných prostriedkov na výskum v Európe venujú Veľká Británia a Francúzsko, na Slovensku sú financie určené na vedu a výskum v porovnaní s týmito krajinami mizivé. Aj keď v súčasnosti je najčastejší výskyt kardiovaskulárnych ochorení, najviac finančných prostriedkov na Slovensku ide na liečbu pacientov s nádorom mozgu, sklerózou multiplex, schizofréniou či inými mozgovými poruchami. Kým o mechanizmoch srdcovocievnych chorôb vieme oveľa viac, u nervových chorôb je to zložitejšie. Čo sa týka génov, nepoznáme zatiaľ žiadny špecifický gén zodpovedný za vznik nervových chorôb. Napriek tomu mnohých pacientov s týmito ochoreniami vieme farmakologicky stabilizovať a môžu sa zaradiť do normálneho života, konštatoval Jagla. V rámci terajšieho Týždňa vedy a techniky v SAV ústav pripravil Dni otvorených dverí a zaujímavé prednášky, napríklad o prevencii kardiovaskulárnych chorôb a iných témach, pre študentov stredných a vysokých škôl i širšiu verejnosť, spojených s diskusiou. Študentom prezentovali práce doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov ÚNPF SAV.
V súčasnosti je ÚNPF SAV jediným výskumným ústavom v SR, ktorý sa zaoberá humánnou fyziológiou. Realizuje výskum človeka v oblasti kardiovaskulárnej fyziológie, neurofyziológie a psychofyziológie. V centre záujmu ústavu sú problémy vysokého krvného tlaku, cirkulácie krvi v cievach, výskum elektrického poľa srdca, poruchy spracovania informácií v ľudskom mozgu či mechanizmy udržiavania rovnováhy postoja. Ústav pritom spolupracuje s klinickými pracoviskami a mnohé úlohy rieši v rámci medzinárodných aktivít.
Autor článku: TASR