Nemecký profesor fyziky Wilhelm Conrad Röntgen objavil pred 115 rokmi 8. novembra 1895 počas práce v tmavej komore vo svojom dome v nemeckom Würzburgu v Bavorsku elektromagnetické žiarenie - lúče x, ktoré neskôr nazvali na jeho počesť röntgenovými.
Fyzik Röntgen v ten večer pracoval ako obvykle bez pomocníka osamote v tmavom laboratóriu. Keď sa pri experimentovaní s katódovou trubicou ukázalo, že kovová platňa zachytila neznáme žiarenie, prechádzajúce cez materiály s rôznou hrúbkou, požiadal manželku o pomoc. Tak vznikla prvá fotografia ľudskej ruky, na ktorej boli jasné kontúry kostí a tiene mäkkej svaloviny. Snubný prsteň bol na obrázku najtmavším. Röntgen správne usúdil, že ide o nový druh žiarenia a keďže jeho podstata nebola objasnená, nový jav nazval x-lúčmi (x-ray, neznáme lúče). Informácie o objave publikoval v odbornej tlači v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov a x-lúče prezentoval aj pred würzburgskou lekárskou spoločnosťou. Prominentný anatóm vtedy odporučil nazvať nové lúče podľa objaviteľa.
Objav Röntgenových lúčov umožnil okrem iného nahliadnuť do tajomstiev ľudského tela. Poskytol obraz ľudských kostí a tkanív bez nutnosti zásahu chirurga. Spoločnosť rozpoznala prínos objavu a zahrnula Röntgena slávou. Pomenovali po ňom ulice, dostával ocenenia a medaile. Na skromného, mlčanlivého vedca, ktorý najradšej pracoval bez asistentov, to však nemalo vplyv. Naďalej osamote bádal vo svojom laboratóriu a silu na ďalšiu prácu čerpal v prírode.
V roku 1901 ako prvému fyzikovi mu udelili Nobelovu cenu.
Autor článku: TASR