Transplantované kmeňové bunky doživotne posilnili svalstvo myší

Transplantácia špecifických typov kmeňových buniek do poranených svalov na nohách myší zabránila strate hmotnosti a funkčnosti svalstva, ktorá normálne prichádza so starnutím. V časopise Science Translational Medicine to oznámil štvorčlenný tím, ktorý viedol Bradley Olwin z Coloradskej univerzity v Boulderi. Prvým autorom článku bol jeho kolega John Hall, aktuálne pôsobiaci na Washingtonskej univerzite v Seattle (obe inštitúcie USA).

Tento poznatok má potenciálne využitie pri liečbe ľudí s chronickými degeneratívnymi ochoreniami svalstva. Vedci vstrekli mladým myšiam s poraneným svalstvom svalové kmeňové bunky iných mladých myší. Dosiahli tým nielen zahojenie poranení za niekoľko dní, ale aj zdvojnásobenie hmotnosti liečených svalov a ich plnú funkčnosť počas celého života myší. Svalové kmeňové bunky sa vyskytujú v rámci populácií tzv. satelitných buniek medzi svalovými vláknami a okolitým spojovým tkanivom. Zabezpečujú opravu a priebežnú údržbu kostrových svalov. V zdravom tkanive kostrových svalov sa populácia satelitných kmeňových buniek nepretržite obnovuje.

Členovia tímu myšiam transplantovali 10 až 50 kmeňových buniek s pripojenými myovláknami, čo sú samé osebe takisto bunky kostrových svalov. "Zistili sme, že transplantované kmeňové bunky sa natrvalo zmenili a obmedzili starnutie príslušných svalov udržiavaním ich sily a hmotnosti. Po ďalšom výskume azda raz dokážeme výrazne čeliť strate hmotnosti, veľkosti a sily ľudských svalov, sprevádzajúcej starnutie, a aj chronickým degeneratívnym chorobám ako svalovej dystrofii," povedal Bradley Olwin. Keď však vedci kmeňové bunky a s nimi súvisiace myovlákna myšiam vstrekli do zdravých svalov na nohách, nijako znateľne sa to neprejavilo na raste svalovej hmoty.

"Veľmi dôležité je prostredie, do ktorého sa kmeňové bunky vstreknú, lebo keď je tam poranenie, reagujú naň unikátnym spôsobom. Dosiaľ nevieme, prečo transplantované bunky nereagujú na okolité prostredie tak, ako už prítomné bunky. Je to fascinujúce a naliehavo treba, aby sme pochopili príčiny," doplnil Bradley Olwin. Trrojmesačným myšiam s poranenými nohami, ktorým transplantovali svalové kmeňové bunky, sa o 50 percent zväčšila hmotnosť svalstva a o 170 percent jeho veľkosť, čo pretrvalo počas celého zvyšku ich zhruba dvojročného života. Vedci dúfajú, že sa im podarí odhaliť látky, ktoré takéto správanie svalových kmeňových buniek vyvolávajú, takže napokon v ľudskom prípade nebude potrebná transplantácia, ktorá vždy do istej miery znamená riziko. Navyše upozorňujú, že netransplantovali mladé bunky do starých svalov, ale mladé bunky do mladých svalov.

Bradley Olwin s kolegami už začal pokusy, ktorých cieľom je overiť, či budú mať svalové kmeňové bunky ľudí alebo veľkých zvierat po transplantácii myšiam rovnaké účinky. Ak áno, vyplývalo by z toho, že má zmysel transplantovať svalové kmeňové bunky aj ľuďom.

Zdroje: Science Translational Medicine zo 10.11.2010; Komuniké University of Colorado at Boulder z 10.11.2010.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: