M. Sabolová: Sadzba za poistencov štátu je dôležitá, hovoriť o tom budem vždy

Výška sadzby, ktorú platí štát zdravotným poisťovniam za svojich poistencov (deti, študenti či dôchodcovia), je dôležitá a Slovensko by malo dospieť k úrovni päť percent. Pre TASR to dnes uviedla podpredsedníčka KDH Mária Sabolová s tým, že o tomto probléme chce vždy hovoriť. Koaličná poslankyňa teda nesúhlasí s výrokom premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá po štvrtkovej (25.11.) Koaličnej rade povedala, že skutočnosť, koľko štát platí za svojich poistencov, nie je podstatná, keďže hlavný zdroj príjmov v zdravotníctve je inde. Koaliční lídri napokon rozhodli, že navzdory postoju KDH, ktorého nominant spravuje rezort zdravotníctva, sadzba za poistencov štátu na budúci rok klesne zo súčasných 4,76 percenta (34,56 eura) na 4,32 percenta (32,16) z priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Sabolová zdôraznila, že práve poistenci štátu sú najchorobnejšou skupinou ľudí. "O výške sadzby hovoríme od obdobia Zajacových (Rudolf Zajac, minister zdravotníctva za ANO v rokoch 2002-2006. pozn. TASR) zákonov, ktorý už vtedy povedal, že ju treba navýšiť na päť percent. Až potom by sa dalo povedať, že sú čiastočne hradené výkony u týchto skupín. Toto je dlhodobá záležitosť a mali by sme k nej dospieť," deklarovala Sabolová. Poslanci KDH napriek neúspechu na úrovni Koaličnej rady zrejme s pozmeňovacím návrhom na pôde parlamentu neprídu a budú akceptovať dohodu. "Vnútorne s tým nie som stotožnená, ale ak chceme, aby sme budúci rok mohli reálne fungovať so schváleným rozpočtom, zrejme bude musieť klub KDH návrh podporiť," dodala. Sabolová nedávno pre televíziu TA3 povedala, že kresťanskí demokrati odmietajú takéto razantné zníženie sadzby poistného plateného štátom za študentov či penzistov a budú žiadať úroveň 4,68 percenta. "Bez tejto úpravy nie je možné nastaviť zdravotníctvo na reálny režim," zdôraznila. Na druhej strane podľa Radičovej je pre zdravotníctvo oveľa dôležitejšie, že doňho pôjde na budúci rok celkovo o 2,1 percenta viac financií. "Je podstatné, ako sa s týmito zdrojmi bude narábať, aby nedochádzalo k tomu, že nám len narastajú dlhy, že máme platby z niektorých nemocníc násobne vyššie, ako v iných nemocniciach," upozornila.

Premiérka tvrdí, že skutočnosť, koľko štát platí za svojich poistencov, nie je podstatná. "To nie je ani zďaleka hlavný zdroj príjmov v zdravotníctve. Ten je úplne v iných oblastiach," vyhlásila. V tejto súvislosti označila za dôležité pripravované zmeny v liekovej politike. "Zákon bude znamenať prínos do zdravotníctva ďalších 70 miliónov eur. To sú tie zdroje, ktoré potrebujeme získavať," deklarovala. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) odmietol informácie o tom, že klesá objem verejných zdrojov do zdravotníctva. "Nie je to pravda. Síce klesá platba za poistencov štátu, ale stúpajú iné príjmy," vysvetlil. Podľa návrhu štátneho rozpočtu má byť po novom sadzba za poistencov štátu na úrovni 4,32 percenta z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Preddavky na poistné platené štátom by tak v roku 2011 mali celkovo predstavovať 1,2 miliardy eur, čo bude medziročný pokles o 6,62 percenta. Tento výpadok mali podľa ministerstva financií čiastočne vykompenzovať zmeny v zdravotníckych odvodoch. Z tých však pravdepodobne nepritečie do systému toľko peňazí, ako sa pôvodne očakávalo.

Slovenská lekárska komora upozornila, že pokiaľ do zdravotníctva nepotečie viac peňazí a sadzba klesne na úroveň 4,32 percenta, predĺžia sa čakacie lehoty, zníži sa dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: